Vatikán 6. novembra (VaticanNews) Pri príležitosti 400. výročia založenia veľkého arcidiecézneho seminára San Carlos y San Marcelo v peruánskom Trujille zaslal pápež Lev XIV. list jeho komunite. V osobnom a vrúcnom posolstve pripomenul vlastné roky služby v tejto inštitúcii a povzbudil seminaristov, aby svoje povolanie prežívali ako dar, nie ako únik či kariéru.

Svätý Otec zdôrazňuje, že prvým poslaním tých, ktorí sa pripravujú na kňazstvo, je stretnutie s Kristom: „Spoznávať ho, milovať ho a nechať sa ním formovať.“ Pápež pripomína slová Evanjelia, podľa ktorých si Ježiš povolal učeníkov, „aby boli s ním a aby ich posielal kázať“ (Mk 3,14 – 15).

Seminár nie je podľa Petrovho nástupcu miestom „pre útek od osobných problémov“ ani formou spoločenského postavenia. „Čo rozhoduje, nie je vysviacka sama osebe, ale to, či sa človek naozaj stane kňazom podľa Kristovho srdca,“ píše Rímsky biskup.

Čistota úmyslov a vnútorná pravdivosť

Pápež upozorňuje, že cesta formácie je predovšetkým „cestou vnútorného očisťovania“. Seminarista musí dovoliť Bohu „preskúmať srdce“ a odhaliť, čo skutočne vedie jeho rozhodnutia.

„Cirkev potrebuje seminaristov s čistým srdcom, ktorí hľadajú Krista bez dvojtvárnosti a nenechajú sa zviesť márnivosťou či sebastrednosťou,“ píše Lev XIV. K tomu podľa neho vedie úprimné sprevádzanie, pravidelná spoveď, duchovné vedenie a dôvera formátorom.

Modlitba a štúdium – jedno spoločné úsilie

Svätý Otec pripomína, že osobný vzťah s Ježišom sa živí modlitbou. „Kto sa nemodlí, nepozná Majstra,“ píše a dodáva, že v Písme sa seminarista učí „myslieť ako Kristus a pozerať na svet jeho pohľadom“.

Zároveň zdôrazňuje nevyhnutnosť seriózneho štúdia, najmä teologického:

„Štúdium nie je akademická výstrednosť, ale čin vernosti povolaniu. Bez pevného intelektuálneho základu niet zdravej pastorácie.“

Eucharistia ako stred života

Vrchol seminárnej formácie je podľa pápeža pri oltári. Tam sa kňaz „učí obetovať vlastný život spolu s Kristom“. Eucharistia sa tak nestáva len liturgickým úkonom, ale „skutočným stredom existencie“.

Z tejto obety vyrastá aj „duchovné otcovstvo kňaza“, ktoré sa prejavuje v darovaní seba: v celibáte, poslušnosti, evanjeliovej chudobe a milosrdnej blízkosti k ľuďom.

Varovanie pred osamelosťou a svetskosťou

Pápež vystríha pred rizikom „svetského zmýšľania, aktivizmu, digitálnej rozptýlenosti a ideológií“, ktoré narúšajú vnútorný život. Osobitne zdôrazňuje: „Kňaz nemôže žiť bez spoločenstva. Samota mimo kňazského bratstva robí srdce zraniteľným.“

„Seminár je dar. Nie ste na ceste sami.“

Na záver Svätý Otec vyjadruje svoju osobnú blízkosť, povzbudzuje seminaristov, aby si vážili sprevádzanie formátorov, a pripomína múdrosť sv. Toribia z Mogroveja: „Čas nie je náš. Je krátky a Boh nás raz požiada o vyúčtovanie.“

Zverením seminára i rodín seminaristov pod ochranu Panny Márie a sv. Jozefa udelil pápež Lev XIV. všetkým Apoštolské požehnanie.

Martin Jarábek – VaticanNews