Vatikán 5. novembra (VaticanNews) V stredu 5. novembra predniesol pápež Lev XIV. počas generálnej audiencie ďalšiu katechézu z cyklu „Ježiš Kristus, naša nádej“, ktorý sprevádza Jubileum 2025. V dnešnej úvahe sa Svätý Otec zastavil pri tajomstve Kristovho zmŕtvychvstania ako prameni nádeje uprostred každodenného života.

GENERÁLNA AUDIENCIA (streda, 5. novembra 2025)

Čítanie z evanjelia podľa Matúša (28, 18 – 20)

Ježiš pristúpil k nim a povedal im: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“

KATECHÉZA
Cyklus katechéz – Jubileum 2025
Ježiš Kristus, naša nádej

IV. Kristovo zmŕtvychvstanie a výzvy súčasného sveta
3. Veľká noc dáva nádej každodennému životu

Drahí bratia a sestry, požehnaný deň! Všetkých vás vítam!

Ježišova Veľká noc nie je udalosť, ktorá by patrila do vzdialenej minulosti a zostala uložená iba v tradícii, ako mnohé iné epizódy ľudských dejín. Cirkev nás učí sláviť Kristovo zmŕtvychvstanie aktuálne a živým spôsobom: každý rok na Veľkonočnú nedeľu a každý deň v Eucharistii. V nej sa najplnšie uskutočňuje prisľúbenie vzkrieseného Pána: „Hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 20).

Preto veľkonočné tajomstvo tvorí ústredný bod kresťanského života, okolo ktorého sa zbiehajú všetky ostatné udalosti. Môžeme teda bez sentimentality povedať, že každý deň je Veľká noc. Ako to treba chápať?

Deň za dňom zakúšame rozličné skúsenosti: bolesť, utrpenie, smútok, popretkávané radosťou, úžasom a pokojom. No v každej situácii ľudské srdce túži po plnosti, po hlbokej radosti. Svätá Terézia Benedikta z Kríža (Edita Steinová), ktorá sa hlboko zaoberala tajomstvom ľudskej osoby, pripomína tento neustály pohyb túžby po naplnení: „Ľudská bytosť stále túži znovu dostať bytie ako dar, aby mohla načrieť do toho, čo jej okamih dáva a zároveň odníma.“ (Bytie konečné a bytie večné, Rím 1998, s. 387).

Máme obmedzenia, no zároveň túžime tieto hranice prekročiť.

Veľkonočné ohlasovanie je najkrajšia, najradostnejšia a najprevratnejšia správa, aká kedy zaznela v dejinách: dosvedčuje víťazstvo lásky nad hriechom a života nad smrťou. Preto ako jediná dokáže nasýtiť otázku po zmysle, ktorá prebýva v našom srdci. Človek je vnútorne nasmerovaný k „niečomu viac“, ktoré ho priťahuje. Žiadna obmedzená skutočnosť ho úplne neuspokojí. Túžime po nekonečnom a večnom. Táto túžba sa stretá so skúsenosťou smrti, predznamenávanej utrpeniami, stratami a neúspechmi. „Pred smrťou nikto z tých, čo žijú, neutečie,“ spieva svätý František (porov. Pieseň brata Slnka).
Všetko sa zmenilo v ono veľkonočné ráno, keď ženy prišli k hrobu, aby pomazali Pánovo telo, a našli ho prázdny. Otázka mudrcov z východu: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ?“ (Mt 2, 1 – 2), dostáva svoju konečnú odpoveď v slovách mladíka odetého v bielom, ktorý ženy oslovil pri úsvite: „Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Niet ho tu. Vstal z mŕtvych.“ (Mk 16, 6).

Od toho rána až dodnes má Ježiš aj meno Živý. Tak sa predstavuje aj v Zjavení: „Ja som Prvý i Posledný a Živý. Bol som mŕtvy, a hľa, žijem na veky vekov“ (Zjv 1, 17 – 18).

V ňom máme istotu, že aj vtedy, keď sa náš život javí ako neusporiadaný, poznamenaný udalosťami, ktoré nevieme prijať ani pochopiť – zlo, utrpenie, smrť –, môžeme nájsť smer. Rozjímaním o tajomstve zmŕtvychvstania objavujeme odpoveď na našu túžbu po zmysle.

Uvažovaním nad našou krehkou ľudskosťou sa veľkonočné ohlasovanie stáva liečbou a útechou. Posilňuje nádej pred veľkými výzvami života – osobnými i celosvetovými. Vo svetle Veľkej noci sa krížová cesta premieňa na cestu svetla: potrebujeme zakúsiť a rozjímať o radosti po bolesti a znovu prejsť v novom svetle všetky etapy, ktoré viedli k Zmŕtvychvstaniu.

Veľká noc neodstraňuje kríž, ale ho premáha v podivuhodnom zápase, ktorý navždy zmenil dejiny. Aj naša doba, poznačená mnohými krížmi, volá po úsvite veľkonočnej nádeje. Kristovo zmŕtvychvstanie nie je idea ani teória, ale je to udalosť, ktorá je základom viery. Zmŕtvychvstalý nám to neustále pripomína skrze Ducha Svätého, aby sme boli jeho svedkami aj tam, kde sa zdá, že na horizonte nie je svetlo.

Veľkonočná nádej nesklame. Veriť skutočne vo Veľkú noc a žiť ju každý deň znamená nechať sa premeniť – a stať sa tými, ktorí tichou a odvážnou silou kresťanskej nádeje premieňajú svet.

Preklad Martin Jarábek