Brazília 4. novembra (TK KBS) Najväčší tropický dažďový prales na svete bude hostiť svoju prvú COP30 v brazílskom Beléme – symbolické rozhodnutie, ktoré zdôrazňuje kľúčovú úlohu Amazónie pri ochrane globálnej biodiverzity a klímy planéty. Výskumník Jhan-Carlo Espinoza z francúzskeho Inštitútu pre výskum pre rozvoj (IRD) a člen Vedeckého panelu pre Amazóniu hodnotí situáciu.
Amazónia sa rozprestiera v deviatich krajinách – od brazílskeho dažďového pralesa až po andské vysočiny Peru a Bolívie, cez Ekvádor, Kolumbiu, Venezuelu, Guyanu, Surinam a Francúzsku Guyanu. Amazonka, pokladnica biodiverzity, pokrýva 6,9 milióna štvorcových kilometrov a je domovom viac ako 34 miliónov ľudí, ktorí sú závislí od jej prírodných zdrojov a od najmocnejšej rieky sveta pre svoju obživu.
Práve na brehoch ústia rieky Amazonky, kde sa stretáva s Atlantickým oceánom – v srdci Belému v severovýchodnej Brazílii – sa od 10. do 21. novembra uskutoční 30. konferencia zmluvných strán (COP30) o zmene klímy.
Vo svojej apoštolskej exhorácii po synode o Amazónii pápež František vyjadril svoj sen o „amazonskom regióne, ktorý žiarlivo chráni neodolateľnú prírodnú krásu, ktorá ho zdobí, bujný život, ktorý napĺňa jeho rieky a lesy“.
Napriek tomu sa amazonský dažďový prales aj o päť rokov neskôr naďalej približuje k „bodu, z ktorého niet návratu“, za ktorým sa účinky odlesňovania a globálneho otepľovania stanú nezvratnými.
„Toto sa už deje v južnej časti povodia Amazonky,“ vysvetľuje Jhan-Carlo Espinoza, francúzsko-peruánsky výskumník z Inštitútu pre výskum a vývoj (IRD). „Lesy v južných regiónoch – napríklad v bolívijskej Amazónii – zažívajú čoraz silnejšie a dlhšie trvajúce suchá a začínajú sa podobať brazílskej savane Cerrado,“ narieka a poznamenáva, že rekordné suchá boli zaznamenané v rokoch 2023 a 2024. K tomu sa pridáva zintenzívnenie hydrologického cyklu s extrémnymi povodňami a rozsiahlymi záplavami, ktoré postihujú severné časti povodia.
Hoci je ťažké určiť presný dátum tohto „bodu, odkiaľ niet návratu“, vedci identifikovali kritické prahy, ktoré sa nemajú prekročiť. V prípade odlesňovania sa bod zlomu odhaduje na 40 %.
Ale „17 až 20 % amazonského lesa už bolo vyrúbaných, čo zodpovedá súhrnnej rozlohe Francúzska a Nemecka,“ poznamenáva Espinoza. Okrem toho ďalších 17 % bolo degradovaných ľudskou činnosťou. Pokiaľ ide o globálne otepľovanie, posledné dve desaťročia boli najteplejšie v histórii od predchádzajúceho storočia.
Hlavné dôsledky pre vodný cyklus
Toto masívne odlesňovanie drasticky znížilo schopnosť absorpcie uhlíka v oblasti, ktorá sa často nazýva „zelené pľúca Zeme“. Spôsobilo však aj ničivé dopady na vodný cyklus v regióne.
„Polovica zrážok, ktoré dopadnú nad Amazóniou, sa vracia do atmosféry stromami prostredníctvom evapotranspirácie,“ vysvetľuje Espinoza, ktorý vykonal rozsiahly výskum na túto tému. Amazonský dažďový prales nielen udržiava vlhkosť vo svojom vlastnom ekosystéme, ale ovplyvňuje aj regióny ďaleko za ním – vrátane tropických Ánd (domov tropických ľadovcov), južných častí kontinentu a oblastí ešte vzdialenejších.
Prebiehajúce odlesňovanie v Brazílii preto zohráva kľúčovú úlohu pri určovaní súčasnej a budúcej dostupnosti vody v susedných krajinách, ako je Bolívia a Peru, a v konečnom dôsledku ohrozuje ich potravinovú bezpečnosť.
Očakávania pred COP30
Espinoza je členom Vedeckého panelu pre Amazóniu, vedeckej iniciatívy spustenej v roku 2019, ktorá združuje takmer 300 výskumníkov pracujúcich na syntetizácii poznatkov o Amazónii a vývoji riešení na jej ochranu. Medzi prvé kľúčové opatrenia navrhované na zabránenie dosiahnutiu „bodu, odkiaľ niet návratu“ patrí prijatie národných politík zameraných na dosiahnutie nulového odlesňovania.
Výskumník nám však pripomína, že odlesňovanie v Amazónii je poháňané globálnymi trhovými silami – najmä sójovým a zlatým priemyslom – a preto ho nemožno pripísať výlučne zodpovednosti krajín Amazónie.
Pohľad z dronu ukazuje prstence tvorené vežami z výskumného projektu Amazon FACE, kde vedci postavili „stroj času“, ktorý pumpuje oxid uhličitý do koruny dažďového pralesa, aby simuloval atmosférické podmienky predpovedané do budúcnosti, aby zistil, ako sa bióm prispôsobuje, čo je otvorená otázka, o ktorej sa bude diskutovať na COP30
Pohľad z dronu ukazuje prstence tvorené vežami z výskumného projektu Amazon FACE, kde vedci postavili „stroj času“, ktorý pumpuje oxid uhličitý do koruny dažďového pralesa, aby simuloval atmosférické podmienky predpovedané do budúcnosti, aby zistil, ako sa bióm prispôsobuje, čo je otvorená otázka, o ktorej sa bude diskutovať na COP30
Vedci tiež volajú po ukončení výstavba priehrad a ďalšie infraštruktúrne projekty, ktoré narúšajú prepojenie medzi amazonskými lesmi, riekami a Andami. „Amazónia začína v Andách, vo výške viac ako 5 000 metrov nad morom, a práve odtiaľ pochádza väčšina sedimentov, ktoré udržiavajú amazonskú biodiverzitu,“ vysvetľuje Espinoza. Zdôrazňuje tiež potrebu chrániť územia domorodého obyvateľstva a ich obyvateľov, ktorých správa je kľúčová pre „udržanie klimatickej rovnováhy medzi lesom a atmosférou“.
Tento konečný návrh odráža požiadavky, ktoré pred piatimi mesiacmi vyjadrili organizácie domorodého obyvateľstva z celej amazonskej panvy po medzinárodnom stretnutí, ktoré sa konalo v júni minulého roka v Brazílii. Okrem výzvy na väčšie zastúpenie a účasť na rozhodovaní v rámci Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy požadujú domorodí lídri z deviatich amazonských krajín priamy prístup k financovaniu opatrení v oblasti klímy – čo je ústredná otázka nadchádzajúcej konferencie COP30.
Zdroj: VaticanNews, anglická redakcia
