Praha 4. novembra (TK KBS) V utorok 4. novembra o tretej hodine ráno odišiel do večnosti vo veku 82 rokov kardinál Dominik Duka OP, emeritný pražský arcibiskup.

Pohrebná svätá omša sa uskutoční v sobotu 15. novembra o 11:00 v Katedrále sv. Víta, Václava a Vojtecha. Kondolenčná kniha bude k dispozícii od utorka 4. novembra o 12:00 na recepcii Arcibiskupského paláca.

So zosnulým sa bude možné osobne rozlúčiť v Kostole Všetkých svätých vo štvrtok 13. a piatok 14. novembra od 12:00 do 18:00. Aj pri tejto príležitosti bude možné podpísať kondolenčnú knihu.

Zosnulý bude v očakávaní vzkriesenia mŕtvych uložený v hrobke arcibiskupov v Kaplnke sv. Víta v Katedrále sv. Víta. Bližšie informácie o pohrebe budú zverejnené počas stredy.

Životopis

Dominik Jaroslav kardinál Duka OP

Narodil sa 26. apríla 1943 v Hradci Králové a vyrastal v rodine profesionálneho vojaka, ktorý sa zúčastnil na zahraničnom odboji a v roku 1944 ako člen vládneho vojska s pomocou P. Jiřího M. Veselého OP odišiel do Talianska a cez Švajčiarsko do Anglicka, kde až do konca vojny bojoval v československej zahraničnej armáde. V 50. rokoch bol spolu s dôstojníkmi západného frontu väznený.

Jaroslav Duka absolvoval školské vzdelanie v Hradci Králové, v roku 1960 maturoval na Gymnáziu J. K. Tyla. Ďalšie štúdium mu bolo z kádrových dôvodov znemožnené. Pracoval v hradeckej továrni ZVÚ (1960 – 1962) a vyučil sa za strojného zámočníka. V rokoch 1962 – 1964 absolvoval základnú vojenskú službu a vrátil sa do zamestnania. V roku 1965 bol po dlhých prieťahoch prijatý na Cyrilometodskú bohosloveckú fakultu v Litoměřiciach. Dňa 5. januára 1968 tajne vstúpil do dominikánskeho rádu – ktorý bol vtedy v Československu zakázaný a pôsobil ilegálne –, a prijal rehoľné meno Dominik. Dňa 6. januára 1969 zložil jednoduché sľuby. Dňa 22. júna 1970 prijal kňazské svätenie z rúk kardinála Štěpána Trochtu a päť rokov pôsobil v duchovnej správe v pohraničných oblastiach pražskej arcidiecézy: Chlum svätej Márie, Jáchymov a Nové Mitrovice (dnes územie Plzeňského biskupstva). Dňa 7. januára 1972 zložil slávne sľuby v dominikánskom ráde.

V roku 1975 mu bol odňatý „štátny súhlas na duchovnú správu“ a následne pätnásť rokov pracoval ako rysovač v továrni Škoda Plzeň. Intenzívne žil tajný rehoľný život a venoval sa štúdiu. V rokoch 1975 – 1986 pôsobil ako vikár provinciála a zároveň v rokoch 1976 – 1981 ako magister klerikov. Spolupracoval na vytvorení tajného rehoľného študijného centra a organizoval náboženskú činnosť mladej dominikánskej generácie na území Československa. V roku 1979 získal licenciát teológie na Pápežskej teologickej fakulte sv. Jána Krstiteľa vo Varšave.

V roku 1981 bol odsúdený za „marenie štátneho dozoru nad cirkvami“ podľa § 178 trestného zákona 218/49 Zb. Pätnásť mesiacov bol väznený v Plzni-Boroch za rehoľnú činnosť, organizovanie štúdia dominikánskych klerikov, samizdat a spoluprácu so zahraničím. V roku 1986 bol Magistrom rádu dominikánov menovaný provinciálom Československej dominikánskej provincie a túto službu vykonával do roku 1998. Po novembri 1989 bol najprv sekretárom a neskôr predsedom Konferencie vyšších rehoľných predstavených (KVŘP) v Českej republike a viceprezidentom Únie európskych KVŘP (1992 – 1996). Prednášal ako odborný asistent biblistiku na Teologickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci. V rokoch 1990 – 1998 bol členom Akreditačnej komisie pri vláde ČR.

Dňa 6. júna 1998 bol pápežom Jánom Pavlom II. vymenovaný za 24. královohradeckého diecézneho biskupa a 26. septembra 1998 prijal biskupské svätenie z rúk arcibiskupa Karla Otčenáška v Katedrále Svätého Ducha v Hradci Králové.

Nadviazal na veľkorysé aktivity a projekty svojho predchodcu arcibiskupa Karla Otčenáška. Svätého Vojtecha navrhol za tretieho patróna diecézy. Založil Diecézny teologický inštitút a cirkevné gymnázium v Skutči. V roku 2002 zvolal druhý Diecézny eucharistický kongres. Dokončil rekonštrukciu Nového Adalbertina, v ktorého areáli bola vybudovaná nová Biskupská knižnica v salla terrene. Obnovená bola aj historická Biskupská knižnica založená biskupom Trautmannsdorfom. Dňa 10. novembra 2004 vydal nový štatút a menoval nových kanonikov Katedrálnej kapituly pri chráme Svätého Ducha v Hradci Králové. V rokoch 2000 – 2004 bol podpredsedom Českej biskupskej konferencie. Pápež Ján Pavol II. ho 6. novembra 2004 vymenoval za apoštolského administrátora Litoměřickej diecézy, túto funkciu zastával do 22. novembra 2008.

V rokoch 2007 – 2008 organizoval oslavy 700. výročia Katedrály Svätého Ducha, ktorým predchádzala rekonštrukcia vitráží a interiéru katedrály. V rokoch 2008 a 2009 inicioval Týždeň vzájomného spoznávania a porozumenia, pastoračnú aktivitu vo veľkých mestách medzi veriacimi naprieč konfesiami i hľadajúcimi. K 1. júlu 2009 založil Diecézny cirkevný súd. Královohradeckú diecézu spravoval jedenásť rokov, systematicky pripravil a naplnil diecézny sedemročný pastoračný program pre pastoráciu diecézy v novom storočí.

Dňa 13. februára 2010 bol pápežom Benediktom XVI. vymenovaný za 36. pražského arcibiskupa. Pražskú arcidiecézu slávnostne prevzal pri svätej omši v Katedrále sv. Víta, Václava a Vojtecha 10. apríla 2010. Na svätovojtešskom stolci pôsobil do 13. mája 2022. Je veľkým kancelárom Katolíckej teologickej fakulty UK v Prahe. Dňa 21. apríla 2010 bol zvolený za predsedu ČBK, túto funkciu zastával dve obdobia. Na slávnosť Zjavenia Pána 6. januára 2012 oznámil pápež Benedikt XVI., že bude 18. februára 2012 na verejnom konzistóriu kreovaný za kardinála. Dňa 9. júla 2016 ho pápež František vymenoval za svojho legáta pre slávnosti v maďarskom Szombathely pri príležitosti 1700. výročia narodenia sv. Martina.

Je držiteľom mnohých vyznamenaní a ocenení. Dňa 28. októbra 2001 bol prezidentom republiky vyznamenaný Medailou I. stupňa za zásluhy o Českú republiku. Dňa 20. júna 2007 bol vyznamenaný veľkokrížom za zásluhy Pro Piis Meritis Suverénneho vojenského špitálneho rádu sv. Jána v Jeruzaleme, na Rodose a na Malte Českého veľkopriorátu a 24. januára 2013 mu boli udelené insígnie hodnosti Bailiff; stal sa držiteľom Čestného a záslužného veľkokríža toho istého rádu. Dňa 3. júna 2008 bol vyznamenaný ministerkou obrany Českej republiky Záslužným krížom I. stupňa. Z rúk veľvyslanca Francúzska v ČR prevzal 19. septembra 2012 insígnie rytiera Rádu čestnej légie. K rovnakému dátumu mu bol udelený titul Capellanus Generalis Praelatus Magnae Crucis (GCLJ) Vojenského a špitálneho rádu sv. Lazara Jeruzalemského Českého veľkopriorátu.

Pri návšteve Arménska v roku 2015 dostal Čestnú medailu Arménskeho národného zhromaždenia Arménskej republiky od jeho predsedu Galusty Sahakyana a Čestnú medailu predsedu vlády Arménskej republiky Hovika Abrahamjana za záujem a podporu pri náprave historických krívd proti tomuto národu. Dňa 12. marca 2016 dostal z rúk prezidenta Poľskej republiky Andrzeja Dudu Komandérsky kríž s hviezdou Rádu za zásluhy o Poľskú republiku. Dňa 28. októbra 2016 bol ocenený prezidentom Českej republiky Milošom Zemanom Rádom Bieleho leva „za mimoriadne vynikajúce zásluhy v prospech Českej republiky“.

Titul doctor honoris causa získal 15. novembra 2010 od Univerzity vo švajčiarskom Fribourgu za celoživotné úsilie o slobodu človeka a boj proti totalitnej moci, ako aj za zásluhy vo výchove a formácii rehoľného dorastu. Rovnaký titul mu bol udelený 12. februára 2013 v rodnom meste Univerzitou Hradec Králové za podnet k vzniku odboru „Politológia – latinskoamerické štúdiá“ na tejto univerzite a za prínos pri nadviazaní vedeckej spolupráce Univerzity HK s vysokými školami v Latinskej Amerike. Tretí titul doctor honoris causa získal 16. marca 2015 od Pápežskej teologickej fakulty vo Varšave v súvislosti so štúdiom licenciátu, ktoré počas komunizmu na tejto fakulte absolvoval v roku 1979 s prácou „Zápas o človeka“.

Je široko zapojený do spoločenského a kultúrneho života. Je členom Vedeckej rady KTF UK Praha. Je predsedom správnej rady Českého katolíckeho biblického diela, členom Konfederácie politických väzňov, čestným redaktorom časopisu Salve – revue pre teológiu, kultúru a duchovný život, členom redakcie Medzinárodnej katolíckej revue Communio.

Dňa 27. apríla 2010 získal čestné občianstvo v rodnom meste Hradec Králové a stal sa laureátom ceny Dr. Františka Ulricha 2010. Od tohto roku je tiež čestným občanom mesta Polná a od roku 2012 čestným občanom obce Libice nad Cidlinou, v rodisku sv. Vojtecha.

Z jeho rozsiahlej bibliografie vynikajú monografie: Zápas o človeka, Úvod do štúdia Svätého písma, Škola vnútornej modlitby, Úvod do teológie. Mimoriadny vedecký význam má jeho autorský podiel a tridsať rokov trvajúca organizačná práca na preklade Jeruzalemskej Biblie do češtiny, ktorá po prvý raz vyšla v roku 2009. V čase neslobody publikoval v samizdate Zahraničné štúdie a články v Sursum. Je autorom desiatok článkov v domácich aj zahraničných zborníkoch, časopisoch, odborných aj popularizačných, ako aj v dennej tlači. (Zdroj: dominikduka.cz)

Fotogaléria (autor: Člověk a víra)