Vatikán 1. novembra (VaticanNews) Pri slávnosti Všetkých svätých pápež Lev XIV. zapísal svätého Johna Henryho Newmana medzi učiteľov Cirkvi a zároveň, pri príležitosti Jubilea vzdelávania, ho vymenoval spolu so svätým Tomášom Akvinským za spolupatróna všetkých, ktorí sa venujú výchove a vzdelávaniu.
Svätý Otec vyzdvihol, že Newmanova kultúrna a duchovná hĺbka bude inšpirovať nové generácie, ktoré hľadajú pravdu a kráčajú cestou poznania „cez ťažkosti až ku hviezdam“.
Homília Svätého Otca Leva XIV.
Svätá omša pri Jubileu vzdelávania Sviatok Všetkých svätých, 1. novembra 2025
V tejto slávnosti Všetkých svätých je pre nás veľkou radosťou zapísať svätého Johna Henryho Newmana medzi učiteľov Cirkvi a zároveň, pri príležitosti Jubilea vzdelávania, vymenovať ho spolu so svätým Tomášom Akvinským za spolupatróna všetkých, ktorí sa podieľajú na výchovno-vzdelávacom procese. Newmanova mohutná kultúrna a duchovná osobnosť bude inšpiráciou pre nové generácie, ktorých srdce je smädné po nekonečne a ktoré sú ochotné uskutočniť – prostredníctvom bádania a poznania – tú cestu, ktorá, ako hovorili starí, vedie per aspera ad astra, teda cez ťažkosti až ku hviezdam.
Život svätých nám totiž dosvedčuje, že je možné prežívať vášeň uprostred zložitosti dneška bez toho, aby sme sa vzdali apoštolského poslania: „Žiarite ako hviezdy vo svete“ (Flp 2, 15). Pri tejto slávnostnej príležitosti chcem zopakovať vychovávateľom a vzdelávacím inštitúciám: „Žiarite dnes ako hviezdy vo svete“ – vďaka pravdivosti vášho úsilia o spoločné hľadanie pravdy, vďaka jej veľkodušnému a dôslednému zdieľaniu, prostredníctvom služby mladým, najmä chudobným, a v každodennej skúsenosti, že „kresťanská láska je prorocká a robí zázraky“ (porov. apošt. exhort. Dilexi te, 120).
Jubileum je putovaním v nádeji, a vy všetci, ktorí pôsobíte na veľkom poli vzdelávania, dobre viete, aké nevyhnutné semienko je nádej! Keď myslím na školy, univerzity, vidím ich ako laboratóriá proroctva, kde sa nádej prežíva, neustále rozpráva a znova ponúka.
Toto je aj zmysel dnešného evanjelia o blahoslavenstvách. Blahoslavenstvá v sebe nesú novú interpretáciu skutočnosti. Sú cestou a posolstvom Ježiša, Učiteľa. Na prvý pohľad sa zdá nemožné nazvať blaženými chudobných, tých, čo hladujú a smädia po spravodlivosti, prenasledovaných či tvorcov pokoja. No to, čo sa zdá nepochopiteľné v logike sveta, napĺňa sa zmyslom a svetlom v blízkosti Božieho kráľovstva. V svätých vidíme, ako sa toto kráľovstvo približuje a stáva prítomným medzi nami. Evanjelista Matúš právom predstavuje blahoslavenstvá ako učenie, zobrazujúc Ježiša ako Učiteľa, ktorý odovzdáva nový pohľad na skutočnosť, pričom jeho pohľad sa zhoduje s jeho cestou. Blahoslavenstvá však nie sú len jedným z mnohých učení – sú učením par excellence. A rovnako, Pán Ježiš nie je jedným z mnohých učiteľov – je Učiteľom par excellence. Ba viac, je Vychovávateľom par excellence. My, jeho učeníci, sme v jeho škole a učíme sa nachádzať v jeho živote, teda v ceste, ktorou kráčal, obzor zmyslu, schopný osvetliť všetky formy poznania. Nech sú naše školy a univerzity vždy miestami počúvania a praktizovania evanjelia!
Súčasné výzvy sa nám niekedy môžu zdať nad naše sily, no nie je to tak. Nedovoľme pesimizmu, aby nás premohol! Spomínam si, ako môj milovaný predchodca pápež František zdôraznil vo svojom príhovore k prvej plenárnej schôdzi Dikastéria pre kultúru a vzdelávanie, že musíme spoločne pracovať na oslobodení ľudstva z temnoty nihilizmu, ktorá ho obklopuje a ktorá je azda najnebezpečnejšou chorobou súčasnej kultúry, pretože hrozí „vymazať“ nádej.
Odkaz na temnotu, ktorá nás obklopuje, nám pripomína jeden z najznámejších textov svätého Johna Henryho – hymnus Lead, kindly light („Veď ma, láskavé svetlo“). V tejto krásnej modlitbe si uvedomujeme, že sme ďaleko od domova, že naše kroky sú neisté a že nevieme jasne rozoznať horizont. No nič z toho nás nezastaví, pretože sme našli Sprievodcu: „Veď ma, láskavé svetlo, cez temnotu, ktorá ma obklopuje, ty ma veď!“ „Lead, kindly Light. The night is dark and I am far from home. Lead Thou me on!“
Úlohou vzdelávania je ponúkať toto Láskavé svetlo tým, ktorí by inak mohli zostať uväznení v zákerných tieňoch pesimizmu a strachu. Preto vám chcem povedať: odzbrojme falošné dôvody rezignácie a bezmocnosti a rozšírme v súčasnom svete veľké dôvody nádeje. Hľaďme na súhvezdia, ktoré prenášajú svetlo a smerovanie do prítomnosti zahalenej nespravodlivosťou a neistotou. Povzbudzujem vás, aby ste zo škôl, univerzít a každej výchovno-vzdelávacej skutočnosti – aj neformálnej či pouličnej – urobili prahy civilizácie dialógu a pokoja.
Svojím životom nechajte presvitať ten „veľký zástup“, o ktorom v dnešnej liturgii hovorí Kniha zjavenia: „Z každej krajiny, kmeňa, ľudu a jazyka, ktorú nemohol nik spočítať; stáli pred Baránkom“ (Zjv 7, 9).
V biblickom texte sa jeden zo starcov, ktorý vidí tento zástup, pýta: „Kto sú títo a odkiaľ prišli?“ (Zjv 7, 13). Aj v oblasti vzdelávania sa kresťanský pohľad upriamuje na „tých, čo prišli z veľkého súženia“ (v. 14) a rozpoznáva v nich tváre mnohých bratov a sestier z každého jazyka a kultúry, ktorí prešli úzkou bránou Ježiša do plnosti života. A preto sa znovu musíme pýtať: „Nie sú aj menej obdarení ľudia ľudskými bytosťami? Nemajú slabí tú istú dôstojnosť ako my? Majú tí, čo sa narodili s menšími možnosťami, menšiu hodnotu ako ľudia, a majú sa len uspokojiť s prežívaním? Od odpovede, ktorú dáme na tieto otázky, závisí hodnota našich spoločností a od nej závisí aj naša budúcnosť“ (Dilexi te, 95). Dodajme: od tejto odpovede závisí aj evanjeliová kvalita nášho vzdelávania.
Medzi trvalým dedičstvom svätého Johna Henryho sú v tomto zmysle aj niektoré mimoriadne významné príspevky k teórii a praxi vzdelávania. „Boh – písal – ma stvoril, aby som mu preukázal určitú službu. Zveril mi úlohu, ktorú nezveril nikomu inému. Mám poslanie: možno ho v tomto živote nepoznám, ale bude mi zjavené v tom budúcom“ (Meditations and Devotions, III, I, 2). V týchto slovách je nádherne vyjadrené tajomstvo dôstojnosti každej ľudskej osoby i rozmanitosti darov, ktoré Boh rozdeľuje.
Život sa rozjasňuje nie preto, že sme bohatí, pekní alebo mocní. Rozjasňuje sa vtedy, keď človek objaví v sebe túto pravdu: Boh ma volá, mám povolanie, mám poslanie – môj život slúži niečomu väčšiemu než som ja sám! Každé jedno stvorenie má úlohu, ktorú má naplniť. Príspevok, ktorý každý prináša, je jedinečný, a úlohou vzdelávacích spoločenstiev je tento príspevok podporovať a rozvíjať. Nezabúdajme: v centre výchovného procesu nemajú stáť abstraktné indivíduá, ale konkrétni ľudia z mäsa a kostí, osobitne tí, ktorí podľa parametrov ekonomiky vylučovania a smrti „neprinášajú zisk“. Sme povolaní formovať osoby, aby žiarili ako hviezdy vo svojej plnej dôstojnosti.
Môžeme teda povedať, že vzdelávanie v kresťanskej perspektíve pomáha každému stať sa svätým. Presne tak – nič menej. Pápež Benedikt XVI. pri svojej apoštolskej ceste do Veľkej Británie v septembri 2010, počas ktorej blahorečil Johna Henryho Newmana, povzbudil mladých, aby sa stali svätými, týmito slovami: „To, čo Boh chce pre každého z vás viac než čokoľvek iné, je, aby ste sa stali svätými. Miluje vás omnoho viac, než si dokážete predstaviť, a chce pre vás to najlepšie.“ To je univerzálne povolanie k svätosti, ktoré Druhý vatikánsky koncil urobil podstatnou súčasťou svojho posolstva (porov. Lumen gentium, V. kapitola). A svätosť sa ponúka všetkým bez výnimky ako osobná a zároveň spoločná cesta vyznačená blahoslavenstvami.
Modlím sa, aby katolícke vzdelávanie pomáhalo každému objaviť svoje vlastné povolanie k svätosti. Svätý Augustín, ktorého si svätý John Henry Newman veľmi vážil, raz povedal, že sme spoloční študenti, ktorí majú jedného Učiteľa, ktorého škola je na zemi a katedra v nebi (porov. Sermo 292, 1).
Preklad Martin Jarábek
