Vatikán 31. októbra (VaticanNews) Na Námestí svätého Petra sa zišlo približne 15-tisíc účastníkov Jubilea vzdelávania, medzi ktorými boli učitelia, profesori, katechéti a pracovníci školských inštitúcií z celého sveta. Pápež Lev XIV. im pripomenul, že kresťanská výchova stojí na štyroch pilieroch: zvnútornenie, jednota, láska a radosť.

Príhovor Svätého Otca Leva XIV.
pedagógom pri príležitosti Jubilea vzdelávania

31. októbra 2025

Drahí bratia a sestry, dobrý deň a vitajte!

Veľmi sa teším, že sa s vami môžem stretnúť – s pedagógmi z celého sveta, ktorí pôsobíte na všetkých úrovniach, od základných škôl až po univerzity. Ako vieme, Cirkev je Matkou a Učiteľkou (porov. sv. JÁN XXIII., encyklika Mater et magistra, 15. mája 1961, 1) a vy pomáhate stvárňovať jej tvár pre mnohých žiakov a študentov, ktorých vzdelávaniu sa venujete. Vďaka žiarivej sústave chariziem, metód, pedagogík a skúseností, ktoré predstavujete, a vďaka vášmu „polyfonickému“ nasadeniu v Cirkvi, v diecézach, v kongregáciách, rehoľných inštitútoch, združeniach a hnutiach, zaručujete miliónom mladých primeranú formáciu, pričom v odovzdávaní humanitného i vedeckého poznania vždy kladiete do stredu dobro človeka.

Aj ja som bol učiteľom vo výchovných inštitúciách Rádu svätého Augustína, a preto by som sa s vami chcel podeliť o svoju skúsenosť a poukázať na štyri aspekty učenia Učiteľa milosti, ktoré považujem za zásadné pre kresťanskú výchovu: zvnútornenie, jednotu, lásku a radosť. Sú to princípy, ktoré by som si prial, aby sa stali piliermi spoločnej cesty – aby toto stretnutie bolo začiatkom spoločného putovania rastu a vzájomného obohatenia.

Zvnútornenie

O vnútornej dimenzii hovorí svätý Augustín: „Zvuk našich slov ide cez uši, ale pravý Učiteľ je vo vnútri“ (In Epistolam Ioannis ad Parthos Tractatus 3,13), a dodáva: „Tí, ktorých Duch vnútorne nevyučuje, odchádzajú bez toho, aby sa čokoľvek naučili“ (tamže). Pripomína nám tak, že je omylom myslieť si, že na učenie stačia pekné slová či dobre vybavené učebne, pracovne a knižnice. To všetko sú len prostriedky a fyzické priestory, iste užitočné, ale Učiteľ je vo vnútri. Pravda sa neprenáša cez zvuky, múry a chodby, ale v hlbokom stretnutí osôb, bez ktorého každé výchovné úsilie zlyháva.

Žijeme vo svete ovládanom obrazovkami a technologickými filtrami, často povrchnými, kde študenti potrebujú pomoc, aby sa dostali do kontaktu so svojím vnútrom. A nielen oni. Aj vychovávatelia – často unavení a preťažení byrokratickými povinnosťami – sú vystavení riziku zabudnúť na to, čo svätý John Henry Newman zhrnul slovami cor ad cor loquitur („srdce hovorí k srdcu“) a čo svätý Augustín odporúčal slovami: „Nehľaď von. Vráť sa k sebe. Pravda prebýva v tvojom vnútri“ (De vera religione 39,72). Sú to výzvy, aby sme na formáciu hľadeli ako na cestu, po ktorej učitelia a žiaci kráčajú spoločne (porov. sv. Ján Pavol II., apošt. konšt. Ex corde Ecclesiae, 15. augusta 1990, 1), vedomí si, že nehľadajú nadarmo, ale že aj po nájdení musia ďalej hľadať. Iba toto pokorné a spoločné úsilie – ktoré sa v školskom prostredí prejavuje ako výchovný projekt – môže viesť žiakov i učiteľov k priblíženiu sa k pravde.

Jednota

A tak sa dostávame k druhému slovu: jednota. Ako možno viete, moje motto znie In Illo uno unum. Aj to je augustiniánsky výraz (porov. Enarratio in Psalmum 127,3), ktorý pripomína, že len v Kristovi nachádzame skutočnú jednotu – ako údy zjednotené s Hlavou a ako spolupútnici na ceste neustáleho učenia sa života.

Táto dimenzia „spolu“ (cum), stále prítomná v spisoch svätého Augustína, je vo výchovnom prostredí zásadná – ako výzva k „odstredeniu sa od seba“ a ako podnet k rastu. Z tohto dôvodu som sa rozhodol nadviazať na projekt Globálnej výchovnej dohody, ktorý bol jednou z prorockých intuícií môjho ctihodného predchodcu, pápeža Františka. Napokon, ako učí učiteľ z Hippa, naše bytie nepatrí nám samým: „Tvoja duša – hovorí – [...] už nie je tvoja, ale všetkých bratov“ (Ep. 243,4,6). A ak to platí vo všeobecnosti, tým viac to platí v obojstrannosti, ktorá je vlastná výchovnému procesu, kde sa zdieľanie poznania môže chápať len ako veľký skutok lásky.

Láska

Práve táto láska je tretím slovom. K rozjímaniu nad tým pozýva augustiniánsky verš: „Láska k Bohu je prvá, ktorá sa prikazuje, láska k blížnemu je prvá, ktorú treba konať“ (In Evangelium Ioannis Tractatus 17,8). V oblasti formácie by sa teda každý mohol spýtať, ako sa usiluje vnímať najnaliehavejšie potreby, ako sa snaží budovať mosty dialógu a pokoja – aj vo vnútri pedagogických spoločenstiev –, akú má schopnosť prekonávať predsudky či obmedzené pohľady, akú otvorenosť prejavuje v procesoch spoločného učenia a aké úsilie vynakladá na stretnutie s tými najkrehkejšími, chudobnými a vylúčenými. Zdieľať poznanie nestačí na to, aby sa učilo: treba lásku. Iba tak bude poznanie prínosné pre toho, kto ho prijíma, aj samo osebe – a najmä pre lásku, ktorú sprostredkúva.

Učenie sa nikdy nesmie oddeliť od lásky. Jednou z ťažkostí dnešnej spoločnosti je práve to, že už nevie dostatočne oceniť veľký prínos, ktorý učitelia a vychovávatelia prinášajú spoločenstvu. Dávajme si pozor: znehodnocovať spoločenskú a kultúrnu úlohu vychovávateľov znamená ohrozovať vlastnú budúcnosť, a kríza odovzdávania poznania so sebou nesie aj krízu nádeje.

Radosť

Posledné kľúčové slovo je radosť. Praví učitelia vychovávajú s úsmevom a ich cieľom je prebudiť úsmev v hĺbke duše svojich žiakov. Dnes nás v našich školách a výchovných prostrediach znepokojuje narastanie prejavov vnútornej krehkosti – vo všetkých vekových skupinách. Nemôžeme zatvárať oči pred týmito tichými volaniami o pomoc, naopak, musíme sa snažiť odhaliť ich hlboké príčiny.

Umelá inteligencia, so svojou technickou, chladnou a štandardizovanou znalosťou, môže ešte viac izolovať študentov, ktorí sú už osamelí, a navodzovať v nich ilúziu, že nikoho nepotrebujú, alebo – čo je ešte horšie – pocit, že si iných nezaslúžia. Úloha vychovávateľov je však čisto ľudská – a sama radosť z výchovného procesu je hlboko ľudská, je to „plameň, ktorý spája duše a z mnohých robí jednu“ (sv. Augustín, Confessiones IV,8,13).

Preto, drahí priatelia, pozývam vás, aby ste si tieto hodnoty – zvnútornenie, jednotu, lásku a radosť – zvolili za „oporné body“ svojej misie voči svojim žiakom. Pamätajte na Ježišove slová: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mt 25,40).

Bratia a sestry, ďakujem vám za vzácnu prácu, ktorú vykonávate! Zo srdca vám žehnám a modlím sa za vás.

Preklad Martin Jarábek