Vatikán 28. októbra (TK KBS) Pápež Lev XIV. podpísal Apoštolský list „Kresliť nové mapy nádeje“ pri príležitosti 60. výročia podpísania deklarácie o kresťanskej výchove Gravissimum Educationis Druhého vatikánskeho koncilu. Urobil tak predtým, ako predsedal svätej omši k Jubileu sveta vzdelávania.
Pápež Lev XIV. sa v pondelok v rámci Jubilea sveta vzdelávania stretol so študentmi pápežských univerzít a podpísal apoštolský list, napísaný pri príležitosti šesťdesiateho výročia dokumentu Gravissimum Educationis.
List ponúka zamyslenie nad jeho aktuálnosťou a nad výzvami, ktorým dnes čelí vzdelávanie, najmä katolícke školy a univerzity. Dokument bude zverejnený v utorok 28. októbra.
Po podpísaní dokumentu pápež Lev XIV. predsedal svätej omši v Bazilike sv. Petra. V homílii zdôraznil hlbokú symboliku púte, ktorá sprevádza jubileum: „Život má zmysel iba vtedy, keď sa žije ako cesta,“ povedal.
Pripomenul, že prekročenie prahu svätej brány nám ukazuje, že viera – podobne ako život – nie je statická, ale neustály prechod: zo smrti do života, z otroctva do slobody, z uzavretosti do nádeje.
Širší pohľad
Pápež Lev XVI. obrátil svoju pozornosť na študentov a akademikov a položil otázku, aká milosť sa najhlbšie dotýka ich života. Odpovedal: „Je to milosť širokej vízie, schopnosti pozerať sa ďalej – k horizontu, k budúcnosti.“
Pri zamyslení nad evanjeliovým úryvkom (Lk 13, 10 – 17), v ktorom Ježiš uzdravuje ženu zhrbenú osemnásť rokov, prirovnal pápež jej uzdravenie k daru poznania. Stav ženy, povedal, symbolizuje duchovnú a intelektuálnu uzavretosť – neschopnosť pozerať sa ďalej od seba samého. „Keď človek nedokáže vidieť ďalej od svojich vlastných myšlienok a skúseností, zostáva uväznený, zotročený a neschopný formovať si zrelé úsudky,“ vysvetlil.
Skutočné štúdium sa tak stáva aktom oslobodenia. Tak ako Kristus pozdvihol ženu, aby sa postavila, aj učenie pozdvihuje ľudského ducha, lieči sebazahľadenosť a otvára cestu k pravde a spoločenstvu. „Tí, ktorí študujú, sú povznesení,“ povedal pápež. „Rozširujú si obzory, aby znovu získali víziu, ktorá nehľadí dole, ale smeruje hore – k Bohu, k ostatným a k tajomstvu života.“
Jednota viery a rozumu
Pápež Lev XIV. vyjadril obavy, že moderný svet sa stal „odborníkom na detaily“, no zároveň stráca celkový pohľad, ktorý spája poznanie so zmyslom. Proti tejto fragmentácii vyzval vedcov a pedagógov, aby znovu objavili harmóniu medzi intelektom a duchom – jednotu, ktorú stelesňovali svätí ako Augustín, Tomáš Akvinský, Terézia z Ávily či Edita Steinová.
„Cirkev potrebuje túto jednotnú perspektívu pre dnešok aj pre zajtrajšok,“ povedal a povzbudil študentov i profesorov, aby sa ich akademická práca nestala len „abstraktným cvičením“, ale aby premieňala život, prehlbovala vieru a posilňovala svedectvo o evanjeliu.
Vzdelávanie ako akt lásky
Pápež opísal poslanie pedagógov ako skutočné dielo milosrdenstva. „Učiť znamená pozdvihovať človeka, pomáhať mu stať sa sebou samým a rozvíjať svedomie i kritické myslenie,“ povedal. Katolícke školy a univerzity podľa neho majú pokračovať v tomto Ježišovom geste – geste lásky, ktoré sa uskutočňuje prostredníctvom štúdia.
Kŕmiť hlad po pravde, pokračoval, nie je len akademická úloha, ale životne dôležitá služba. „Nakŕmiť hlad po pravde a zmysle je základná úloha, pretože bez nej upadáme do prázdnoty a beznádeje,“ povedal pápež.
Cesta spolupatričnosti a nádeje
Na záver svojej homílie pripomenul, že hľadanie pravdy odhaľuje nielen poznanie, ale aj spolupatričnosť. Citoval slová svätého Pavla: „Lebo ste nedostali ducha otroctva, aby ste sa opäť báli, ale dostali ste Ducha adoptívneho synovstva“ (Rim 8,15). V štúdiu a výskume môže podľa pápeža každý znovu objaviť najhlbšiu pravdu – že nie sme sami, ale patríme milujúcemu Otcovi, ktorý má plán pre náš život.
Pápež sa na záver modlil, aby všetci, ktorí sa venujú akademickému povolaniu, boli „mužmi a ženami otvorenými pravde“, ktorí nesú „radosť a útechu evanjelia, nech idú kamkoľvek.“
Zdroj: VaticanNews, anglická redakcia
