Vatikán 26. októbra (TK KBS) Jubileum synodálnych tímov a participatívnych orgánov, ktoré sa konalo vo Vatikáne, pritiahlo viac než dvetisíc účastníkov z celého sveta. Slovensko na podujatí zastupovala viacčlenná delegácia zložená z laikov a kňazov oboch obradov, ktorí sa dlhodobo zapájajú do synodálneho procesu. Ich účasť bola súčasťou študijnej skupiny pre realizačnú fázu synody, ktorá bude pokračovať do roku 2028.
Synoda ako štýl života Cirkvi
Výkonný tajomník KBS Ivan Ružička, ktorý je zároveň koordinátorom slovenského tímu, zdôraznil, že synoda nie je len jednorazovou udalosťou, ale trvalým procesom, ktorý formuje štýl Cirkvi: „Synoda je proces – neustále hľadanie štýlu Cirkvi, v ktorej sa misia a evanjelium ohlasujú zrozumiteľným jazykom a dotýkajú sa sŕdc.“
Podľa neho stretnutie prinieslo vzájomnú výmenu skúseností a dobrej praxe zo všetkých kontinentov, ktoré môžu inšpirovať aj slovenské prostredie.
Univerzálnosť Cirkvi a sila načúvania
Bohuš Živčák ocenil atmosféru univerzálnej Cirkvi, ktorá sa počas stretnutia naplno prejavila: „Bolo krásne vidieť, ako sa kňazi, biskupi, rehoľníci a laici navzájom počúvajú – nielen formálne, ale aj spontánne, pri rozhovoroch či čakaní. Bola to skúsenosť Cirkvi, ktorá žije spoločenstvo.“
Ako dodal, výzvou pre Slovensko zostáva pokračovať v načúvaní a dať sa viesť Duchom Svätým v rozlišovaní ďalších krokov.
Rôznorodosť a jednoduchosť synodality
Podľa Miroslavy Sitekovej bolo najväčším darom stretnutia zakúsenie jednoty v rozmanitosti: „Napriek tomu, že sme prišli z rôznych kultúr, dokázali sme vytvoriť jednotu. A práve tá je základom synodálneho procesu.“
Zdôraznila, že synodalita sa dá žiť jednoducho – v každodennom živote farností, diecéz a spoločenstiev – a že nevyžaduje nové štruktúry, ale otvorené srdce a pokoru: „Synodalita nie je projekt, ale prirodzený spôsob života Cirkvi.“
Inšpirácie z celého sveta
Mário Tomášik vyzdvihol otvorenosť pápeža, ktorý reagoval na otázky účastníkov z rôznych kontinentov, a zároveň upozornil na potrebu sebakritiky: „Pápež spomenul, že v Európe sme niekedy príliš uzavretí do seba a ovplyvnení kultúrou sveta.“
Tomášika zaujali aj praktické príklady malých farských skupín z Filipín, ktoré dokážu oslovovať aj neveriacich. Ako dodal:
„Synodálny proces nie je o veľkých vonkajších zmenách, ale o zmene srdca a postoja.“
Formácia ako kľúčové slovo
Tému osobného i spoločného rastu zdôraznili viacerí účastníci.
Pavol Hrabovecký uviedol, že počas workshopov zaznievalo jedno slovo opakovane – formácia: „Meniť svoje srdce, rásť v pochopení a neostať stáť. Ako povedal kardinál Newman – žiť znamená meniť sa.“
Zaujímavým momentom pre neho bol aj príklad z Kalifornie, kde biskup, rehoľná sestra a ďalší spolupracovníci predstavili konkrétny model synodálneho riadenia diecézy: „Bolo povzbudzujúce vidieť, že to funguje – že niekde už Cirkev žije synodálne.“
Pohľad mladého kňaza
Najmladší člen tímu, Richard Fučko, 29-ročný kaplán, označil svoju účasť za osobnú školu Cirkvi: „Prišiel som, aby som zažil univerzálnu Cirkev a mohol túto skúsenosť preniesť do farnosti. Odnášam si vďačnosť a radosť z toho, že Cirkev chce počuť aj hlas mladého kňaza.“
Za najsilnejšiu tému označil práve formáciu – nielen intelektuálnu, ale aj srdca: „Byť človekom, ktorý počúva, váži si ticho a necháva v ňom hovoriť Boha.“
Účastníci sa zhodli, že jubileum nebolo len oslavou, ale aj impulzom pokračovať v procese obnovy Cirkvi.
Slovenský tím si odnáša presvedčenie, že synodalita nie je len metódou riadenia, ale štýlom života – postojom pokory, načúvania a spoločného hľadania, kam vedie Duch Svätý.
