Archijerejskú liturgiu slúžil v prítomnosti ďalších deviatich gréckokatolíckych biskupov zo Slovenska i zahraničia prešovský arcibiskup metropolita Mons. Jonáš Maxim, hlava Gréckokatolíckej cirkvi sui iuris na Slovensku.
Foto: Katarína Jančišinová
Posolstvo svätých Jánov
V homílii sa prihovoril arcibiskup Maxim. Pútnikom pripomenul život a posolstvo dvoch svätých Jánov z priečelia baziliky – sv. Jána Krstiteľa a sv. Jána Evanjelistu. U prvého poukázal na jeho význam, keďže podľa jeho slov „vedel rozpoznať Krista“.
Ján Krstiteľ podľa vladyku Jonáša stojí po pravici Krista. Symbolizuje činorodú lásku a odvahu konať dobro pre blížneho.
„On žije pre dobro spoločenstva a pripravuje cestu Kristovi. Nebojme sa hovoriť o pravde a stáť na strane dobra, odmietať zlo a konať konkrétne skutky lásky pre blížneho,“ povedal vladyka.
Foto: Jozef Kmec
Svätý Ján je príkladom človeka, ktorý žije pre vyššie dobro, a jeho život je pozvaním k odvahe, pravde a konkrétnemu konaniu.
Evanjelista učí, že láska k Bohu znamená pamätať na neho vo všetkom a počúvať tlkot Ježišovho srdca, ktoré bije pre človeka.
„Spočinúť na Kristovej hrudi znamená vnímať Božiu prítomnosť a dať sa viesť jeho srdcom vo všetkom, čo robíme – cez liturgiu, modlitbu, Eucharistiu, spoločenstvo a konkrétne skutky lásky,“ uviedol kazateľ.
Foto: Katarína Jančišinová
V homílii pripomenul, že púť do Ríma je cestou nádeje a duchovného obnovovania.
„Dnes sme pri Spasiteľovi, ktorý nás privádza k dvom Jánom: mužovi činu, Jánovi Krstiteľovi, a mužovi lásky, svätému Jánovi Evanjelistovi. Na ich príhovor prosíme Pána, aby nám počas púte ukázal svoju tvár a vryl do našich sŕdc odlesk svojej lásky.“
Na ľavej strane Krista na priečelí baziliky stojí svätý Ján Evanjelista, nazývaný „napersnyk“, ktorý „spočíval na Kristovej hrudi“.
Pútnikov v závere pozdravil pod-sekretár Dikastéria pre východné cirkvi Mons. Filippo Ciampanelli s Alexandrom Sapunkom z dikastéria, ktorý má na starosti Gréckokatolícku cirkev na Slovensku. „Mám jedno slovo, ktoré vám chcem povedať, ďakujem.“
Urobil tak v zastúpení prefekta dikastéria, kardinála Claudia Gugerottiho, ktorý je odcestovaný v Bielorusku. Ocenil, že púť sa začína práve v Lateránskej bazilike – „katedrále pápeža“ – kde sa v roku 1300 slávilo prvé jubileum v dejinách Cirkvi.
Citoval slová pápeža Františka z Prešova (2021), kde nazval slovenských mučeníkov „hrdinami, ktorých životy menia históriu“. „Vy ste Cirkvou hrdinov. Ďakujem vám za vašu vernosť a hlboké korene – len ak sú korene hlboké, stromy rastú do výšky,“ povedal.
Pútnikov povzbudil, aby sa stali „živými kameňmi Božieho chrámu“ – ľuďmi, ktorí stavajú mosty, nie múry, a prinášajú nádej. Pripomenul blížiaci sa sviatok posvätenia Lateránskej baziliky (9. novembra) i jej baptistérium ako znak večnej nádeje.
„Každý veriaci je poslaný pre Cirkev,“ zdôraznil a vyzval pútnikov, aby boli „staviteľmi lásky, modlitby a viery v nádeji“, ktorí prinášajú úžitok svojmu ľudu, krajine i Cirkvi.
Okrem slovenských biskupov a hostí boli medzi biskupmi aj ukrajinský gréckokatolícky biskup Irenej Bilik, Kiro Stojanov z Macedónskej gréckokatolíckej cirkvi s kňazmi a pútnikmi a Hrihorij Komar, apoštolský exarcha pre Ukrajincov v Taliansku.
Na liturgii sa zúčastnil aj veľvyslanec Slovenska pri Svätej Stolici Juraj Priputen. Zo Slovenska prišlo vyše 1 500 pútnikov, medzi ktorými boli stovky veriacich, desiatky kňazov, zasvätených a bohoslovcov.
Foto: Katarína Jančišinová
Liturgiu sprevádzal spev Katedrálneho zboru sv. Cyrila a Metoda z Košíc. Začala sa ňou púť slovenských gréckokatolíkov. Jej program, ktorý zahŕňa návštevy štyroch pápežských bazilík a prechod cez sväté brány, potrvá do pondelka.
Predchádzala jej modlitba svätého ruženca v slovenskom a staroslovienskom jazyku. S niektorými zaujímavosťami baziliky zoznámil pútnikov kňaz Košickej eparchie Jaroslav Lajčiak, ktorý pracuje vo vatikánskom Dikastériu pre východné cirkvi.
O Lateránskej bazilike
Lateránska bazilika sa nachádza neďaleko Kolosea a ponúka bohatú históriu, architektúru a neopakovateľnú duchovnú atmosféru. Baziliku nechal postaviť cisár Konštantín Veľký v 4. storočí po vydaní Milánskeho ediktu (313), ktorým bolo povolené kresťanstvo.
Bazilika je päťloďová, pričom jej interiér je bohato zdobený freskami, mozaikami a sochami významných svätcov. V 13. storočí bola vyzdobená krásnymi mozaikami, ktoré obdivoval aj Dante Alighieri pri návšteve Ríma v Jubilejnom roku 1300.
V Lateránskej bazilike sa konalo päť ekumenických koncilov a mnoho významných udalostí v dejinách Katolíckej cirkvi. Nosí titul matka a hlava všetkých chrámov – Mater et caput. Zároveň je biskupským chrámom, katedrálou rímskeho veľkňaza.
Neďaleko baziliky sa nachádzajú sväté schody, o ktorých sa traduje, že pochádzajú z Pilátovho paláca v Jeruzaleme a po nich kráčal Ježiš pri súde.
V blízkosti sa tiež nachádza Bazilika Svätého Kríža, v ktorej sú uložené úlomky Kristovho kríža, jeden z klincov ukrižovania, dva tŕne z koruny z tŕnia a iné relikvie Kristovho umučenia. Neďaleko sa nachádza aj Bazilika sv. Klimenta.
