Vatikán 24. októbra (VaticanNews) Vo Vatikáne sa vo štvrtok 23. októbra uskutočnilo 5. svetové stretnutie predstaviteľov ľudových hnutí s pápežom. Svätý Otec pripomenul, že nové výzvy treba vidieť z periférií a že zápas o pôdu, bývanie a prácu je evanjeliovou odpoveďou na kultúru vylúčenia.

Svätý Otec Lev XIV. sa po prvý raz stretol s účastníkmi svetového zhromaždenia predstaviteľov ľudových hnutí. Nadviazal na dialóg, ktorý v uplynulých rokoch intenzívne rozvíjal pápež František, a vyzdvihol ich „prorocký význam“ v čase hlbokých globálnych nerovností. Jedným z dôvodov výberu jeho pápežského mena bola podľa vlastných slov encyklika Rerum novarum Leva XIII., ktorá sa zaoberala sociálnou otázkou v časoch priemyselnej revolúcie.

Nové veci vidieť z periférií

Podľa pápeža „nové veci“ dneška často posudzujeme zo stredu sveta – prostredníctvom tém, ako je umelá inteligencia či robotika. „Chcem ich však vidieť s vami, začínajúc z periférie,“ zdôraznil. Pripomenul, že požiadavky na pôdu, bývanie a prácu, ktoré hnutia nesú na svojich transparentoch, sú stále aktuálne:
„Sú to posvätné práva, za ktoré sa oplatí bojovať. A ja hovorím: som s vami!“

Aj keď sa tieto požiadavky môžu z centra moci javiť ako prekonané, z pohľadu vylúčených sú životne dôležité. „Vy nekričíte z beznádeje, ale z túžby,“ povedal Svätý Otec a označil predstaviteľov hnutí za „sociálnych básnikov“, ktorí vytvárajú riešenia na najzákladnejšej úrovni – v prácach, ktoré majú dušu.

Cirkev s chudobnými a pre chudobných

Lev XIV. pripomenul, že Cirkev musí byť chudobná a pre chudobných, pripravená riskovať, stáť na perifériách sveta a konať odvážne. Kľúčom je podľa neho láska:
„Práve vtedy, keď vytvárame skupiny na sýtenie hladných, keď poskytujeme strechu bezdomovcom, či staráme sa o deti a vytvárame pracovné miesta, vtedy nežijeme ideológiu, ale skutočne žijeme.“

Petrov nástupca pripomenul Kristove slová o jeho skrytej prítomnosti v ranách núdznych (porov. Mt 25, 34 – 40) a kritizoval „štrukturálnu ľahostajnosť“, ktorá bagatelizuje utrpenie okrajových skupín. Odpoveďou má byť „kultúra zmierenia a angažovanosti“.

Nová tvár starých nespravodlivostí

Svätý Otec vysvetlil, že v čase Leva XIII. bola sociálnym problémom najmä chudoba robotníkov a vykorisťovanie. Dnes však vzniká nový jav – masové vylúčenie:
„Rozdiel medzi jedným percentom menšiny a drvivou väčšinou dramaticky narastá.“

Pápež opätovne pripomenul slová pápeža Františka o „kultúre odpadu“, ktorá núdzi nerozumie, ale ju produkuje.
Zároveň upozornil na paradox doby: technológie prenikajú aj medzi najchudobnejších, no stále im chýba pôda, domov a dôstojná práca. Tento nesúlad rímsky biskup označil za „systematickú svojvôľu“, ktorá odsúva základné potreby na okraj.

Technologický pokrok a jeho „vedľajšie škody“

Pokrok je ambivalentný – prináša dobro, ale ak je „zle spravovaný“, spôsobuje nerovnosť. Pápež upozornil na:
– klimatickú krízu, ktorá najtvrdšie zasahuje chudobných,
– vyháňanie pôvodných obyvateľov z pôdy,
– toxické modely konzumu šírené sociálnymi sieťami,
– závislosť na digitálnych hazardných hrách,
– závislosť od opioidov podnecovanú farmaceutickým priemyslom,
– neetickú ťažbu nerastov v chudobných krajinách,
– neľudské zaobchádzanie s migrantmi na hraniciach.

„Kresťanstvo sa vzťahuje k Bohu, ktorý je láska,“ zdôraznil Petrov nástupca a pripomenul bratstvo medzi všetkými ľuďmi.

Doplniť prázdne miesto spravodlivosťou

Svätý Otec upozornil, že tradičné sociálne štruktúry už nedokážu chrániť slabých tak ako v minulosti. Kde je „prázdno“, tam môže pôsobiť zlo. Preto sú podľa neho ľudové hnutia, veriaci, vlády a celé spoločenstvo povolaní „spustiť procesy spravodlivosti a solidarity“.

Pápež opätovne zdôraznil, že Cirkev má tieto hnutia sprevádzať, ako kedysi sprevádzala vznik odborov, a podporovať ich tvorbu nových sociálnych práv „zdola a z periférie“.

Malé semienka môžu priniesť novú spoločnosť

Lev XIV. prirovnal úsilie hnutí k horčičnému semienku (porov. Mt 13, 31 – 32; Mk 4, 30 – 32; Lk 13, 18 – 19): „Kto vie, či práve tieto malé semená v láske neprinesú svetu ľudskejšie zajtrajšky a pomôžu lepšie zvládať ‚nové veci‘ našej doby.“

Záver v znamení požehnania a nádeje

Na záver stretnutia Svätý Otec povzbudil účastníkov, aby vytrvali v nádeji, kreativite a evanjeliovej odvahe. Zveril ich pod ochranu Preblahoslavenej Panny Márie a udelil im svoje apoštolské požehnanie:
„Ďakujem vám! Napredujte s radosťou a nádejou!“

Martin Jarábek – Vatican News