Vatikán 24. októbra (TK KBS) Blíži sa blahorečenie jedenástich kňazov, mučeníkov za nacizmu a komunizmu. Ide o deväť poľských saleziánov, ktorí zomreli v koncentračných táboroch v Auschwitz a Dachau, a dvoch diecéznych kňazov, ktorí boli zabití z nenávisti k viere počas komunistického režimu v Československu. Boli tiež vyhlásené dekréty týkajúce sa štyroch nových ctihodných.
Cirkev bude mať jedenásť nových blahoslavených. Počas dnešnej audiencie, v piatok 24. októbra, udelil pápež Lev XIV. kardinálovi Marcellovi Semerarovi, prefektovi Dikastéria pre kauzy svätých, povolenie na vyhlásenie dekrétov týkajúcich sa mučeníctva deviatich poľských saleziánov, zavraždených v rokoch 1941 a 1942 z nenávisti k viere v koncentračných táboroch Auschwitz a Dachau zavraždených v rokoch 1951 a 1952 v dôsledku prenasledovania Katolíckej cirkvi komunistickým režimom.
Dnes boli tiež vyhlásené dekréty, ktoré uznávajú hrdinské čnosti štyroch Božích služobníkov, ktorí sa tak stávajú ctihodnými: sú to Mária Evanjelista Quintero Malfaz, cisterciánska rehoľníčka; Angelo Angioni, diecézny kňaz, zakladateľ Misijného inštitútu Nepoškvrneného srdca Panny Márie; José Merino Andrés, dominikánsky kňaz; Gioacchino della Regina della Pace (Jáchym od Panny Márie, Kráľovnej mieru), rehoľník z radu bosých karmelitánov.
Mučeníci v nacistických koncentračných táboroch
Saleziáni Jan Świerc, Ignacy Antonowicz, Ignacy Dobiasz, Karol Golda, Franciszek Harazim, Ludwik Mroczek, Włodzimierz Szembek, Kazimierz Wojciechowski a Franciszek Miśka, rehoľníci zapojení do pastoračnej a výchovnej činnosti počas nemeckej okupácie Poľska, ktorá sa začala 1. septembra 1939 a bola s osobitnou krutosťou namierená aj proti Katolíckej cirkvi. Hoci nemali nič spoločné s politickým napätím tej doby, boli zatknutí iba preto, že boli katolícki kňazi. Prejavila sa voči nim mimoriadna nenávisť voči poľskému duchovenstvu, ktoré bolo prenasledované a urážané.
V koncentračných táboroch poskytovali rehoľníci duchovnú útechu svojim spoluväzňom a napriek poníženiu a mučeniu, ktorému boli vystavení, naďalej prejavovali svoju vieru. Urážali ich nadávkami na ich kňazské povolanie, mučili a zabíjali alebo privedli k smrti neľudskými podmienkami väznenia. Vedomí si toho, že ich pastoračná služba bola nacistami považovaná za odpor proti režimu, pokračovali vo svojej apoštolskej práci, zostali verní svojmu povolaniu a pokojne prijímali riziko zatknutia, deportácie a následnej smrti.
Mučeníci za komunistického režimu v Československu
Kňazi brnianskej diecézy Ján Bula a Václav Drbola boli zavraždení v Jihlave z nenávisti k viere. Obaja boli kvôli svojej pastoračnej horlivosti považovaní za nebezpečných zo strany komunistického režimu, ktorý sa vo vtedajšom Československu dostal k moci v roku 1948 a začal otvorené prenasledovanie Cirkvi. Bula bol 30. apríla 1951 zatknutý ako obeť sprisahania štátnej bezpečnosti a napriek tomu, že bol vo väzení, bol obvinený z podnecovania k atentátu, pri ktorom boli 2. júla 1951 v Babiciach zavraždení niektorí komunistickí funkcionári. Bol súdený a odsúdený na smrť a 20. mája 1952 popravený obesením vo väznici v Jihlave.
Drbola, ktorý bol pod falošnou zámienkou zatknutý 17. júna 1951, bol tiež obvinený z atentátu v Babiciach, mučením donútený k priznaniu viny, odsúdený na smrť a popravený 3. augusta 1951.
Ako obete falošných procesov boli preto odsúdení na smrť. Vedomí si nebezpečenstva, ktoré im hrozilo v dramatickej situácii nepriateľstva voči Cirkvi, a napriek tvrdému väzeniu a mučeniu prijali svoj osud s vierou a dôverou v Boha, ako dokladajú listy napísané pred popravou a svedectvo kňaza, ktorý bol povolaný vyspovedať Jána Bulu.
O ich beatifikačnom procese a životoch bližšie sa viac dozviete na stránkach www.buladrbola.cz.
Zdroj: VaticanNews, česká redakcia
