Bratislava 24. októbra (TK KBS) Na hrobe svätého Antona Máriu Clareta sú vyryté slová: „Miloval som spravodlivosť a nenávidel som neprávosť, preto umieram vo vyhnanstve.“ Dnes si tohto svätca pripomíname v liturgickom kalendári.

Tento španielsky arcibiskup, misionár a zakladateľ rehole Synov Nepoškvrneného Srdca Panny Márie zasvätil celý svoj život službe Bohu a ľuďom. Pápež Pius XI. ho v roku 1934 vyhlásil za blahoslaveného a Pius XII. v roku 1950 za svätého.

Od tkáča k misionárovi

Anton Mária Claret sa narodil v roku 1807 v Katalánsku ako piaty z desiatich detí. Pomáhal otcovi v tkáčskom remesle, no od mladosti túžil po kňazstve.

Po štúdiu filozofie a teológie bol v roku 1835 vysvätený za kňaza. Pôsobil ako ľudový misionár, pešo prechádzal krajinou, kázal, spovedal a žil v chudobe. Bol známy darom proroctva, schopnosťou rozpoznávať stav duší i uzdravovať chorých. Jeho kázne privádzali k viere celé zástupy.

Arcibiskup na Kube

V roku 1850 bol menovaný za arcibiskupa Santiaga na Kube. Hoci sa tejto úlohe bránil, prijal ju ako povolanie.

V diecéze zdevastovanej bez biskupa obnovil duchovný aj spoločenský život – založil nové fary, seminár i rehole. Staral sa o duchovné i hmotné potreby veriacich, učil roľníkov hospodáriť a žiť poctivo. Jeho neúnavná činnosť však vyvolala aj odpor; po útoku atentátnika, ktorý mu britvou zasiahol tvár, zázračne vyzdravel po modlitbe k Panne Márii.

Vernosť pravde a službe

Neskôr sa stal duchovným vodcom španielskej kráľovnej Izabely II., ktorú priviedol k obráteniu. Nikdy sa nezapájal do politiky, no odvážne bránil pravdu a spravodlivosť.

Po revolúcii v roku 1868 odišiel do exilu, kde až do smrti pokračoval v apoštoláte. Zomrel 24. októbra 1870 vo francúzskom opátstve Fontfroide. Jeho život zostáva svedectvom odvahy, pokory a úplného odovzdania sa Bohu.

Zdroj: Životopisy svätých, redakčne upravené