Rím 16. októbra (VaticanNews) Pápež Lev XIV. vo štvrtok 16. októbra, vo Svetový deň pre výživu, navštívil centrálu FAO - Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo, agentúry OSN, ktorá tento rok slávi 80. výročie svojho založenia.

Pápež v príhovore odsúdil škandál toho, že milióny ľudí trpia hladom a podvýživou, požiadal o globálne opatrenia, ktoré by presahovali slogany a politické paradigmy, a pripomenul dôležitosť žien, „architektiek prežitia“, a multilateralizmu.

Hladné tváre a prázdne žalúdky, tony vyhodeného jedla a davy ľudí, ktorí prehrabávajú odpadky, vychudnuté deti a polia spálené vojnami, tými, ktoré umožňujú, aby sa hlad používal ako zbraň. Je to skutočný „zločin“. Pápež Lev XIV. používa výrečné obrazy, aby odsúdil hlad, ktorý nazýva „kolektívnym zlyhaním, etickou aberáciou, historickou vinou“. Hlad nie je „osudom“ človeka, ale jeho „skazou“; nie je to boj niektorých, ale „všetkých“, zdôrazňuje Svätý Otec z pódia plenárnej sály FAO v Ríme, dnes, presne osem rokov po návšteve svojho predchodcu Františka (bolo to 16. októbra 2017). FAO v súčasnosti združuje 194 krajín a zaoberá sa rozvojom, výživou, produktivitou a globálnym hospodárskym rastom.

Nech sa Medzinárodné spoločenstvo neotáča sa na druhú stranu

V obsiahlom prejave, napoly v španielčine a napoly v angličtine, pápež upriamuje pozornosť medzinárodného fóra na množstvo ľudí, ktorí nemajú prístup k pitnej vode, potravinám, základnej zdravotnej starostlivosti, dôstojnému bývaniu, základnému vzdelaniu alebo dôstojnej práci. Žiada, aby sme „zdieľali bolesť tých, ktorí sa živia len beznádejou, slzami a biedou“, a vyzýva, aby sme nezabúdali na tých, ktorí „sú odsúdení na smrť a utrpenie na Ukrajine, v Gaze, na Haiti, v Afganistane, Mali, Stredoafrickej republike, Jemene a Južnom Sudáne“. „Medzinárodné spoločenstvo sa nemôže odvrátiť. Musíme si osvojiť ich bolesť“, hovorí Lev XIV. 1 200 prítomným, medzi ktorými je generálny riaditeľ Qu Dongyu, talianska premiérka Giorgia Meloniová, taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani a emeritný generálny tajomník OSN Ban Ki-moon.

Hlad popiera ľudskú dôstojnosť

Treba skoncovať so situáciou hladu vo svete, ktorý „popiera ľudskú dôstojnosť, ohrozuje žiaduci rozvoj, nespravodlivo núti množstvo ľudí opustiť svoje domovy a bráni porozumeniu medzi národmi“. V tomto zmysle pápež pripomína cieľ Zero Hunger (Nulový hlad) z Agendy 2030 OSN: „Bude to možné – hovorí – len ak bude existovať skutočná vôľa to urobiť, a nie len slávnostné vyhlásenia“.

Viac ako 670 miliónov ľudí ide večer spať bez jedla

Lev XIV. uvádza niekoľko dramatických údajov: „673 miliónov ľudí na svete ide spať bez jedla. A ďalších 2 300 miliónov si nemôže dovoliť výživu, ktorá by bola z nutričného hľadiska primeraná“. Nie sú to len štatistiky, za týmito číslami „sa skrývajú zlomené životy, zraniteľné komunity. Na svete sú matky, ktoré nemôžu nakŕmiť svoje deti“, zdôrazňuje pápež. Najtvrdšie sú údaje o deťoch, ktoré trpia podvýživou, s následnými chorobami a oneskorením motorického a kognitívneho vývoja. Nie je to náhoda, ale jasný znak prevládajúcej necitlivosti, bezduchej ekonomiky, sporného modelu rozvoja a nespravodlivého a neudržateľného systému distribúcie zdrojov. Dovoliť toto všetko v ére technológií a vedomostí, teda dovoliť, aby „milióny ľudí žili – a umierali – ako obete hladu“, je podľa pápeža Leva XIV. „kolektívnym zlyhaním, etickou aberáciou, historickou vinou“.

Hlad ako vojnová zbraň

Absurdná je aj vojna, ktorá opäť priniesla používanie potravín ako zbrane. „Zdá sa, že sa stále viac vytráca konsenzus štátov, ktoré považujú úmyselné vyhladovanie za vojnový zločin, rovnako ako úmyselné bránenie prístupu k potravinám komunitám alebo celým národom,“ poznamenáva Lev XIV. Pripomína vyhlásenie Bezpečnostnej rady OSN, ktorá odsúdila využívanie hladu ako vojenskej taktiky voči civilistom. Všetko toto sa však zdá byť zabudnuté: „S bolesťou sme svedkami pokračujúceho využívania tejto krutej stratégie, ktorá odsudzuje mužov, ženy a deti k hladu a upiera im najzákladnejšie právo: právo na život“, hovorí pápež. Ticho tých, ktorí umierajú od hladu, volá v svedomí všetkých, aj keď je často ignorované, umlčované alebo skresľované. Nemôžeme tak pokračovať, lebo hlad nie je osudom človeka, ale jeho skazou. Posilnime teda naše nadšenie, aby sme napravili tento škandál! Hlad, zdôrazňuje pápež, je „výkrik, ktorý stúpa k nebu a vyžaduje si rýchlu odpoveď každého národa, každej medzinárodnej organizácie, každej regionálnej, miestnej alebo súkromnej inštitúcie“.
„Nikto nemôže zostať na okraji urputného boja proti hladu. Je to boj všetkých.“

Poburujúce paradoxy a hrôzostrašné divadlo

Pápež Lev potom vymenúva to, čo nazýva „poburujúcimi paradoxmi“: „Ako môžeme naďalej tolerovať, že sa plytvá obrovským množstvom potravín, zatiaľ čo množstvo ľudí sa snaží nájsť v odpadkoch niečo, čo dať do úst? Ako vysvetliť nerovnosti, ktoré umožňujú, aby len niekoľkí mali všetko a mnohí nemali nič? Prečo sa okamžite neukončia vojny, ktoré ničia polia ešte skôr než mestá, a vedú až k scénam, ktoré sú nehodné ľudskej dôstojnosti, kde sa život ľudí, a najmä detí, namiesto toho, aby bol chránený, končí, keď títo, zredukovaní na kožu a kosti, hľadajú potravu?“ Pri pohľade na tento desivý obraz „máme dojem, že sme sa stali apatickými svedkami trýznivého násilia“, poznamenáva pápež. V skutočnosti by nás humanitárne tragédie mali prebudiť zo „smrtiacej letargie, v ktorej sme ponorení“, a podnietiť nás všetkých, aby sme boli „tvorcami pokoja, vybavenými liečivým balzamom, ktorý vyžadujú otvorené rany v samotnom srdci ľudstva“. Svet nemôže naďalej sledovať také hrôzostrašné divadlo, aké sa odohráva v mnohých regiónoch Zeme. Treba tomu čo najskôr urobiť koniec.

Poza slogany a ostré politické paradigmy

„Jasnosť a odvaha“ je to, čo požaduje rímsky biskup: pre budúce generácie, ale aj pre politických a spoločenských činiteľov, ktorí „nemôžu naďalej byť polarizovaní a mrhať časom a zdrojmi na zbytočné a ostré diskusie, zatiaľ čo tí, ktorým by mali slúžiť, sú naďalej zabúdaní a zneužívaní v záujme straníckych záujmov“. „Nemôžeme sa obmedziť na hlásanie hodnôt. Musíme ich stelesňovať. Slogany nás z biedy nevyvedú.“ „Je naliehavé prekonať ostrú politickú paradigmu a opierať sa o víziu, ktorá preváži nad prevládajúcim pragmatizmom, ktorý človeka nahrádza ziskom. Nestačí vyzývať k solidarite: musíme zabezpečiť potravinovú bezpečnosť, prístup k zdrojom a udržateľný rozvoj vidieka“, zdôrazňuje Lev XIV. Pozvaním je teda „obnovené odhodlanie, ktoré bude mať pozitívny vplyv na život tých, ktorí majú prázdne žalúdky a očakávajú od nás konkrétne kroky, ktoré ich vytrhnú z ich zúfalstva“.

Význam ženy

V boji proti hladu pápež pripomína úlohu ženy, ktorá je „nezastupiteľná“, hoci nie vždy je „dostatočne ocenená“. Ženy sú tými prvými, čo bdejú nad chlebom, ktorý chýba, sejú nádej do brázd zeme, miesia budúcnosť rukami stvrdnutými od námahy. V každom kúte sveta je žena tichou architektkou prežitia, metodickou strážkyňou stvorenia.

Medzinárodná spolupráca

Podobne pápež Lev XIV. zdôrazňuje význam multilateralizmu tvárou v tvár „škodlivým pokušeniam, ktoré majú tendenciu vystupovať ako autokratické v multipolárnom a čoraz viac prepojenom svete“. Je viac ako kedykoľvek predtým potrebné „odvážne prehodnotiť spôsoby medzinárodnej spolupráce“, aby sa chudobnejším krajinám zaručilo, „že ich hlas bude počúvaný bez filtrov“, že sa skutočne spoznajú ich nedostatky a že sa im nebudú vnucovať „riešenia vyrobené v vzdialených kanceláriách“ alebo presiaknuté ideológiami.

Nik nesmie zostať pozadu

Odtiaľto vychádza varovanie s výrazným programovým nádychom: „Nemôžeme ašpirovať na spravodlivejší spoločenský život, ak nie sme ochotní zbaviť sa apatie, ktorá ospravedlňuje hlad ako keby to bola hudba v pozadí, na ktorú sme si zvykli, ako keby to bol neriešiteľný problém alebo jednoducho zodpovednosť iných. Nemôžeme žiadať od druhých, aby konali, ak sami nedodržiavame svoje záväzky. Naším zanedbaním sa stávame spolupáchateľmi propagácie nespravodlivosti.“
Ak však budeme ochotní zdieľať to, čo sme dostali, budeme môcť s pravdou a odvahou vyhlásiť, že „nikto nebol ponechaný pozadu“.

Salvatore Cernuzio, Zuzana Klimanová – VaticanNews