Vatikán 16. októbra (TK KBS) V rozhovore pre Vatican News Maud de Boer-Buquicchio, právnička zodpovedná za druhú výročnú správu o postupoch na ochranu maloletých Pápežskej komisie pre ochranu maloletých, zdôrazňuje hlavné prvky, ktoré vyplynuli z dokumentu zverejneného vo štvrtok.

Význam odškodnenia, ktoré presahuje finančné kompenzácie, potreba dialógu a vypočutia si obetí, nevyhnutnosť údajov na riešenie problematiky zneužívania v Cirkvi a rôzny pokrok, ktorý sa dosiahol v miestnych cirkvách v rôznych geografických regiónoch.

Toto sú niektoré z dôležitých aspektov, ktoré vyplývajú z druhej výročnej správy o cirkevných politikách a postupoch na ochranu maloletých, ktorú vo štvrtok zverejnila Pápežská komisia pre ochranu maloletých, ako zdôraznila Dr. Maud de Boer-Buquicchio, právnička zodpovedná za pracovnú skupinu, ktorá dokument vypracovala.

V nasledujúcom rozhovore pre Vatican News Dr. Buquicchio, ktorý má rozsiahle skúsenosti s ochranou detí v medzinárodných organizáciách, zdôraznil, ako sa táto druhá správa zameriava na odškodnenie a má pomôcť miestnym cirkvám na celom svete naďalej sa angažovať a načúvať obetiam.

Zdroj: VaticanNews

Aké sú hlavné prvky, ktoré vyplynuli z tejto druhej výročnej správy?

Je to veľmi dôležitý krok vpred, pokiaľ ide o hodnotenie a pokrok, ktorý dosiahli cirkvi na celom svete. Tento rok sme sa rozhodli zamerať sa na jeden konkrétny rozmer konceptu prechodnej spravodlivosti – ktorú v cirkevnom kontexte nazývame konverznou spravodlivosťou – a to sú odškodnenie. Snažili sme sa viesť dialóg s rôznymi zainteresovanými stranami v súlade s našou bežnou praxou a pre miestne cirkvi sme vyvinuli veľmi pragmatický a praktický nástroj, vademecum, o tom, ako môžu riešiť otázku odškodnenia.

Nechcem zhrnúť všetky naše odporúčania, ale myslím si, že je dôležité zdôrazniť, že jasne uvádzame, že finančné odškodnenie nie je jediným spôsobom, ako riešiť odškodnenie a to, čo obete potrebujú. Veľmi pozorne sme si vypočuli obete a ich hlasy a to je ďalší rozmer našej metodiky pre správu. V podstate hovoria: „Chceme, aby nás vypočuli.“ Niekedy je dôležitejšie, aby sa cítili vítané a podporované, než aby dostali finančné odškodnenie, takže toto je veľmi dôležitý rozmer našej druhej výročnej správy.

V tomto vydaní sme tiež veľmi dôrazne vyjadrili obavy z nedostatku údajov. Údaje sú veľmi dôležité, pretože žiadne údaje, žiadny problém. Snažíme sa hľadať ďalšie údaje zo všetkých možných zdrojov, aby sme išli nad rámec interných údajov, ktoré sme dostali prostredníctvom samotných cirkví alebo prostredníctvom dikastérií.

Aký bol dopad prvej výročnej správy a aký vývoj a zmeny možno vidieť v druhej výročnej správe?

Zaoberáme sa veľmi dôležitými otázkami; nemôžeme očakávať, že zmeny sa dejú zo dňa na deň. Je nevyhnutné, aby sme v tomto dialógu pokračovali a aby sme sa riadili aj našimi odporúčaniami. To sa musí diať nielen v diskusiách tu v Ríme, ale samozrejme aj s miestnymi cirkvami. Pomáhame im tým, že, ako som povedal, v tomto dialógu pokračujeme.

Všimli sme si, že v prvom rade existuje väčšie povedomie a pochopenie potreby zapojiť sa do diskusie s obeťami, takže v tejto oblasti vidíme určitý pokrok. Nie je to dosť, ale určite veríme, že dopad našej prvej správy možno na tejto úrovni pocítiť. Samozrejme, každá situácia obete-pozostalej je iná, každá situácia si vyžaduje inú odpoveď a to je na posúdení miestnej cirkvi, pretože okolnosti sú veľmi odlišné. Je tu aj otázka potreby obrátiť sa na občianske orgány, čo sa v každej krajine tiež veľmi líši. Niekedy je to povinné, niekedy je to ponechané na uvážení toho, kto to vie. Toto je stále niečo, o čom musíme zabezpečiť, aby sa to dialo. Celkovo si však myslím, že pomaly, pomaly, krok za krokom, dosahujeme pokroky.

Druhá výročná správa bola už naplánovaná, keď sme zverejnili našu prvú výročnú správu, v ktorej sme vysvetlili, že koncept konverznej spravodlivosti má niekoľko pilierov. Náš prístup spočíva v riešení každého piliera samostatne, takže tento rok to boli reparácie. Budúci rok sa budeme venovať spravodlivosti a prístupu k spravodlivosti, čo je samozrejme tiež veľmi dôležitá správa. A nakoniec je tu otázka inštitucionálnej reformy a pravdy, pretože nie je pravda základom všetkého, o čom tu argumentujeme?

Správa sa zameriava na ochranu politík a postupov v Cirkvi v rôznych krajinách a diecézach. Kde ste videli zlepšenia a vývoj a v ktorých regiónoch si myslíte, že je ešte čo robiť?

V tomto ohľade máme tri kategórie cirkví. Keď hovorím o cirkvách, zaoberám sa aj rehoľníkmi. Namiesto regiónov môžeme povedať, že existujú cirkvi, ktoré sú dosť vpredu: zverejnili usmernenia, majú vhodné postupy a protokoly na vypočúvanie obetí atď. Do veľkej miery sú naozaj dosť vpredu na ceste k obráteniu.

Potom sú tu ďalšie cirkvi, ktoré sa touto otázkou začínajú zaoberať, pretože je to nový koncept. Predtým sa viac zakladal na sankciách a disciplinárnych konaniach s dôrazom na páchateľov, pričom obete boli úplne mimo pozornosti. A potom sú tu, žiaľ, aj cirkvi, ktoré sú ešte viac na začiatku. Je samozrejme veľmi dôležité, aby sme sa spojili s dikastériom tu v Ríme, aby sme ich na tejto ceste posunuli.

Takže existujú tieto tri kategórie cirkví, ale neviem ich lokalizovať. Zrejmá myšlienka je, že globálny Juh viac zaostáva, ale existujú aj výnimky. Existujú veľmi zaujímavé lokálne postupy, ktoré sme identifikovali aj v správe. Napríklad v Tongu, kde sa kladie veľký dôraz na komunitnú podporu obetí, čo je veľmi zaujímavé. Zároveň na globálnom Severe, v Európe, sa niektorým cirkvám darí veľmi dobre, zatiaľ čo iným cirkvám menej. Je to veľmi rozmanitá krajina.

Zdroj: VaticanNews, anglická redakcia