Vatikán 16. októbra (VaticanNews) Dokument, ktorý zverejnila Pápežská komisia, predstavuje praktickú príručku s pokynmi pre „citlivé a empatické vypočutie“ a pre ekonomickú, psychologickú i duchovnú podporu obetí. Zdôrazňuje sa potreba transparentnejšej komunikácie, verejného prevzatia zodpovednosti zo strany Cirkvi a zjednodušenia mechanizmov nahlasovania.

Ide o praktickú príručku pripravenú na základe aktívneho vypočutia tých, ktorí sami utrpeli zneužívanie. Ide o súbor usmernení, ktoré majú pomôcť cirkevným spoločenstvám pri uplatňovaní tzv. „reparačných opatrení“, sprevádzajúc krok za krokom proces podania oznámenia a usilujúc sa o jeho celkové zjednodušenie. Medzi odporúčaniami sa uvádza počiatočné „empatické vypočutie“, prístup k informáciám o vlastnom prípade a ekonomická, psychologická i duchovná podpora. To všetko má sprevádzať transparentné oficiálne vyhlásenia, ktoré „uznávajú spôsobenú škodu“ a verejne preberajú zodpovednosť.
Arcibiskup Thibault Verny – predseda Pápežskej komisie pre ochranu maloletých, ktorého vymenoval pápež Lev XIV. v júli tohto roka – nazval toto poslanie „neustálym putovaním“. Práve ono nadobúda konkrétnu podobu v II. výročnej správe v oblasti ochrany v Katolíckej cirkvi, zverejnenej 16. októbra.

Priame vypočutie obetí a spolupráca s necirkevnými organizáciami

Rovnako ako pri prvej výročnej správe, aj tentoraz bolo vypracovanie dokumentu možné vďaka konzultácii so Skupinou vypočutia obetí (Annual Report Focus Group) pri Komisii. Jej členovia pôsobia na dobrovoľnej báze a boli vybraní s dôrazom na rozmanitosť veku, pohlavia a kultúrneho prostredia, pričom zastupujú štyri svetové regióny. Dáta dopĺňajú informácie získané od necirkevných organizácií. Medzi identifikovanými problémami figurujú „potreba Cirkvi, ktorá viac počúva“, a „absencia jasných štruktúr na nahlasovanie a oznamovanie prípadov“.

Reparačné opatrenia

Prvá časť správy sa venuje reparačným opatreniam voči obetiam zneužívania, založeným na „odbornom a primeranom vypočutí“ spôsobenej ujme. Príručka pre miestne spoločenstvá odporúča predovšetkým vytvárať „bezpečné priestory“, v ktorých môžu obete a preživší zdieľať svoje skúsenosti aj priamo s cirkevnými autoritami. Rozoberá sa aj pojem „náprava“, ktorý encyklika Dilexit nos zdôrazňuje nielen ako „individuálnu povinnosť“, ale aj ako zdieľanú zodpovednosť celého spoločenstva – s výnimkou samotných obetí a preživších – s cieľom podporovať prostredie starostlivosti a vzájomného rešpektu. Cirkev je preto vyzvaná vydávať oficiálne vyhlásenia, ktoré „uznávajú spôsobenú škodu“ a verejne preberajú svoju zodpovednosť.

Komplexná podpora

Nasleduje téma podpory, rozčlenenej do viacerých oblastí, ktorá má obetiam a preživším zabezpečiť odborné poradenstvo a duchovné sprevádzanie „so zvláštnym dôrazom na dlhodobé obdobie“. K tomu sa pridáva primeraná finančná pomoc na pokrytie nákladov vzniknutých v dôsledku zneužívania, vrátane lekárskej a psychologickej starostlivosti. Príručka tiež zdôrazňuje potrebu posilniť ochranu obetí prostredníctvom významných sankcií voči tým, ktorí sa dopustili alebo umožnili zneužívanie. Obete „by nemali zostať v neistote, pokiaľ ide o prevzatie zodpovednosti zo strany páchateľov zneužívania a tých, ktorí im napomáhali alebo ich kryli“.

Transparentnosť a zvyšovanie povedomia

Správa ďalej zdôrazňuje „zásadnú“ potrebu umožniť obetiam prístup k informáciám o vlastnom prípade, čo je kľúčový prvok na ceste uzdravenia. Odporúča tiež programy vzdelávania a formácie pre klerikov, rehoľníkov a laikov, ktoré by podporovali „kolektívny proces uzdravenia“.

Zjednodušenie postupov a jasná komunikácia

Medzi ďalšími dôležitými závermi Komisia opätovne zdôrazňuje význam vytvorenia „zjednodušeného postupu“ na odvolanie cirkevných vedúcich, ktorí boli zapletení do „minulých administratívnych činov a/alebo opomenutí, ktoré spôsobili ďalšiu ujmu obetiam“. Odporúča sa tiež „jasne komunikovať“ dôvody odstúpenia alebo odvolania a uskutočniť účinné hodnotenie pokroku, ktorý miestne cirkvi a rehoľné rády dosiahli pri praktickej realizácii v oblasti ochrany. Na tento účel sa navrhuje vytvoriť „medzinárodnú akademickú sieť“, ktorá by spájala katolícke univerzitné centrá špecializované na ľudské práva, prevenciu zneužívania a ochranu, aby zhromažďovala relevantné údaje z krajín zahrnutých do správy.

Sprevádzať „službu ochrany“

Odporúča sa tiež zaviesť „systémový a povinný mechanizmus nahlasovania“, ktorý by mohli využívať rôzne miestne orgány na ochranu. Cirkevné spoločenstvo má podľa správy potenciál „podporovať väčšiu transparentnosť a výkon inštitucionálnej zodpovednosti“ v súlade s výzvou pápeža Františka, aby poskytovalo „spoľahlivé správy o tom, čo sa deje a čo je ešte potrebné zmeniť, aby kompetentné autority mohli konať“. Zároveň sa opätovne zdôrazňuje kľúčová úloha apoštolských nunciov v miestnych cirkvách ako podpora a sprievod v rámci „služby ochrany“.

Miestne cirkvi zahrnuté do správy

V prvej časti správa skúma činnosť v oblasti ochrany v miestnych cirkvách viacerých krajín, medzi nimi: Taliansko, Gabon, Japonsko, Rovníková Guinea, Etiópia, Guinea (Conakry), Bosna a Hercegovina, Portugalsko, Slovensko, Malta, Kórea, Mozambik, Lesotho, Namíbia, Mali, Keňa, Grécko a regionálna biskupská konferencia severnej Afriky (zahŕňajúca Alžírsko, Maroko, Západnú Saharu, Líbyu a Tunisko). Údaje vychádzajú z analýzy informácií získaných prostredníctvom procesu ad limina Komisie a doplnených o ďalšie zdroje.

Ochrana maloletých Cirkvi na Slovensku

Pápežská komisia pre ochranu maloletých vo svojej správe ocenila úsilie Konferencie biskupov Slovenska v oblasti prevencie a riešenia prípadov sexuálneho zneužívania. Vyzdvihla najmä vysokú mieru spolupráce diecéz (83 %), vznik iniciatívy „Memorare“, zameranej na jednotný prístup Cirkvi k téme ochrany, ako aj prácu biskupa Mareka Forgáča ako predsedu Komisie KBS.

Pozitívne hodnotila aj národné smernice z roku 2022, ktoré jasne definujú postupy pri podozreniach, a činnosť Centra pre ochranu maloletých v Košiciach, ktoré zabezpečuje formáciu kňazov, seminaristov i laikov. Komisia ocenila aj otvorenosť biskupov, ktorí v marci 2024 verejne požiadali o odpustenie obete zneužívania.

Za výzvy označila Komisia nedostatok nezávislosti a financovania služieb pre obete, kultúrne tabu a strach z nahlasovania, ako aj nejasné kompetencie medzi rehoľnými a sekulárnymi inštitútmi. Upozornila tiež na absenciu vnútorného kontrolného mechanizmu, potrebu lepšieho dohľadu nad dobrovoľníkmi a väčšie zapojenie laikov – najmä žien – do systémov nahlasovania.

Komisia uzavrela, že Cirkev na Slovensku urobila významné kroky k transparentnosti, no kľúčové bude zabezpečiť trvalé zdroje, odbornú nezávislosť a kultúru dôvery, ktorá umožní obetiam slobodne hovoriť a nájsť uzdravenie.

Kontinentálne cirkvi a príklady dobrej praxe

Na globálnej úrovni dokument uvádza, že hoci niektoré cirkvi v Amerike, Európe a Oceánii prejavujú silné odhodlanie v oblasti reparácií, zároveň sa pozoruje „nadmerné spoliehanie“ na finančné odškodnenie, ktoré môže obmedziť „celostné chápanie“ procesu uzdravenia.

V mnohých oblastiach Strednej a Južnej Ameriky, Afriky a Ázie však stále chýbajú primerané zdroje na sprevádzanie obetí. Správa však uvádza aj pozitívne príklady, ako sú: tradičná prax komunitného uzdravenia Hu Louifi v Tonge, výročná správa o službách sprevádzania obetí v USA, procesy revízie usmernení v Keni, Malawi a Ghane či výskumný projekt Odvaha pozrieť sa pravde do očí v diecéze Bolzano-Bressanone.

Rímska kúria a spolupráca dikastérií

Tretia časť dokumentu sa venuje kompetenciám Rímskej kúrie v oblasti ochrany, pričom podporuje medzidikastériálny prístup. Správa sa osobitne zaoberá prínosom Dikastéria pre evanjelizáciu – Sekcie pre prvú evanjelizáciu a nové partikulárne cirkvi, ktorá podporuje miestne cirkevné spoločenstvá v rôznych oblastiach, dohliada nielen na ich všeobecnú správu, ale aj na iniciatívy v oblasti ochrany. Táto sekcia asistuje približne 1 200 cirkevným obvodom a aktívne sa podieľala na príprave správy.

Sociálne služby a ochrana

Štvrtá časť dokumentu sa sústreďuje na pôsobenie Cirkvi v spoločnosti a predstavuje iniciatívy, ktoré podporujú práva detí a zraniteľných dospelých. Aktuálne vydanie predstavuje pilotnú metodológiu aplikovanú na laické združenie Dielo Márie – Hnutie fokoláre. Komisia víta reformy, ktoré hnutie nedávno prijalo, ako sú: zriadenie nezávislej centrálnej komisie na riešenie prípadov zneužívania, postupy pri sexuálnych deliktoch a usmernenia pre podporu a finančné odškodnenie obetí.

Iniciatíva Memorare

Záverečná časť dokumentu sa venuje pokrokom iniciatívy Memorare, ktorú Komisia založila v roku 2022. Iniciatíva zhromažďuje viazané finančné prostriedky od biskupských konferencií, rehoľných rádov a filantropických nadácií na podporu cirkví v globálnom Juhu, ktoré majú obmedzené zdroje.

V súčasnosti existuje 20 dohôd o podpore miestnych iniciatív Memorare po celom svete a ďalších približne dvanásť je vo fáze rokovania. Medzi zapojenými krajinami a cirkevnými oblasťami sú: Rwanda, Venezuela, arcidiecéza Mexiko (Mexiko), AMECEA – Združenie členov biskupských konferencií východnej Afriky, cirkevná provincia Chubut (Argentína), Honduras, Uruguaj, Haiti, provincia Mombasa (Keňa), provincia San Luis Potosí (Mexiko), Tonga, Stredoafrická republika, Malawi, provincia Paraná (Argentína), Paraguaj, IMBISA – Medziregionálne stretnutie biskupov južnej Afriky, Panama, provincia Santa Fe (Argentína), Kostarika a Zimbabwe.

Preklad a spracovanie Martin Jarábek