Vatikán 13. októbra (VaticanNews) Svätý Otec v pondelok 13. októbra prijal v Klementínskej sále Apoštolského paláca účastníkov Študijného stretnutia venovaného kardinálovi Merry del Valovi, Božiemu služobníkovi, ktorý zastával viaceré funkcie v rámci vatikánskej diplomacie. Pius X. si ho vybral za štátneho sekretára. Jeho príklad podľa pápeža učí, že „ten, kto slúži v Cirkvi, neusiluje o to, aby prevládol jeho hlas, ale aby prehovorila pravda Krista“.

„Skutočný diplomat stretnutia“

Lev XIV. nazval Rafaela Merry del Vala „skutočným diplomatom stretnutia“. Tento Boží služobník, ktorý žil na prelome 19. a 20. storočia, sa už ako veľmi mladý vydal na diplomatickú dráhu – „bol povolaný do služby Levom XIII., aby riešil citlivé otázky“, a v roku 1903 ho Pius X. vo veku 38 rokov menoval za kardinála a svojho štátneho sekretára. Pápež počas dnešnej audiencie (13. októbra) zhrnul v španielčine jeho životné črty a zdôraznil, že „mladý vek nebol prekážkou jeho poslaniu“, pretože „dejiny Cirkvi učia, že pravá zrelosť nezávisí od veku, ale od stotožnenia sa s mierou Kristovej plnosti“.

Litánie pokory

Lev XIV. pripomenul, že Merry del Val nebol „iba úradníkom pri stole“, ale aj pastierom blízkym ľuďom, ktorí ho považovali za „otca a priateľa“. „V Ríme bol často s deťmi a mladými z Trastevere, ktorých katechizoval, spovedal a sprevádzal s láskou,“ povedal pápež. Vychádzajúc z Litánií pokory, ktoré kardinál napísal, Svätý Otec zdôraznil, že v nich sa „odráža duch, s akým vykonával svoju službu“ a ktorý je „platným vzorom pre všetkých, čo nesú zodpovednosť v Cirkvi i vo svete, osobitne pre diplomatov Svätej stolice“.

„Od túžby byť chválený... osloboď ma, Pane!“ – táto prosba, povedal pápež, odhaľuje pokušenie každého, kto nesie zodpovednosť. Merry del Val poznal toto pokušenie, pretože jeho menovania ho postavili do centra svetovej pozornosti. A predsa v hĺbke svojej modlitby prosil, aby bol oslobodený od potlesku. Vedel, že jediným pravým víťazstvom je môcť denne povedať: „Pane, som tam, kde chceš, konám, čo mi dnes zveruješ.“ Táto tichá vernosť, neviditeľná pre svet, je tou, ktorá zostáva a prináša ovocie.

Pravda Krista

Zvolanie „Od túžby byť konzultovaný... osloboď ma, Pane!“ pripomína, že Merry del Val dostal významné funkcie, pre ktoré by sa mohol cítiť nenahraditeľný. No podľa pápeža nás učí, že „úloha diplomata“ spočíva v tom, „aby sa vôľa Božia naplnila prostredníctvom služby Petrovmu úradu – mimo osobných záujmov“. „Kto slúži v Cirkvi, neusiluje o to, aby prevládol jeho hlas, ale aby hovorila pravda Krista,“ povedal Lev XIV. „A práve v tomto zriekaní sa objavuje sloboda autentického služobníka.“

Sloboda slúžiť

Po smrti Pia X. prijal kardinál Merry del Val ďalšie úlohy a „usiloval sa ďalej verne slúžiť Svätej stolici s pokojom toho, kto vie, že každá služba v Cirkvi má cenu, ak sa žije pre Krista“. Tak ukázal, že jeho cesta bola cestou oddanosti. „Skutočná autorita sa nezakladá na funkciách ani tituloch, ale na slobode slúžiť – aj mimo svetiel reflektorov. A kto sa nebojí stratiť viditeľnosť, získava väčšiu otvorenosť voči Bohu.“

Kto je spojený s Ježišom, prináša ovocie

„Snažil sa žiť svoje poslanie vo vernosti evanjeliu a v slobode ducha,“ dodal pápež. Merry del Val sa nenechal „viesť túžbou páčiť sa, ale pravdou, ktorú vždy podopierala láska“. „Plodnosť kresťanského života nezávisí od ľudského uznania, ale od vytrvalosti toho, kto, spojený s Kristom ako ratolesť s viničom, prináša ovocie v pravý čas.“

Formácia Merry del Vala

Lev XIV. pripomenul aj pôvod kardinála, ktorý sa narodil 10. októbra 1865 v Londýne. „S otcom – španielskym diplomatom – a anglicky hovoriacou matkou prežil kozmopolitné detstvo“ a vyrastal „v prostredí univerzálnosti, ktorú neskôr rozpoznal ako povolanie Cirkvi“. To všetko „ho pripravilo, aby bol poslušným nástrojom v diplomatickej službe Svätej stolice v časoch veľkých výziev“. Ako študent na dnešnej Pápežskej cirkevnej akadémii – ktorú neskôr aj viedol – „pochopil a svojim príkladom odovzdával, že diplomacia Cirkvi rozkvitá, keď sa žije vo vernosti kňazskému povolaniu“.

Logika evanjelia: jednota a spoločenstvo

Na záver pápež pripomenul jeho biskupské motto “Da mihi animas, cetera tolle” – „Daj mi duše, vezmi ostatné“ –, ktoré si prial mať aj ako jediný nápis na svojom hrobe v kryptách Baziliky sv. Petra, spolu so záverečnou prosbou z Litánií pokory: „Nech sú iní svätejší ako ja, len nech som ja svätý tak, ako môžem.“ „Tu sa odhaľuje poklad kresťanského života: svätosť sa nemeria porovnávaním, ale spoločenstvom,“ povedal pápež. „Kardinál pochopil, že musíme usilovať o vlastnú svätosť, keď zároveň podporujeme svätosť druhých, kráčajúc spoločne ku Kristovi (porov. 1 Sol 3,12-13). To je logika evanjelia – a musí byť aj logikou pápežskej diplomacie: jednota a spoločenstvo, v vedomí, že každý je povolaný byť svätým podľa svojich možností.“

Služba a pokora

Na záver pápež zveril prítomných Panne Márii, „ktorú Rafael Merry del Val miloval s nežnosťou syna“, a prosil, aby „učila rodiny, diplomatov Svätej stolice i všetkých, ktorí slúžia v Cirkvi, spájať pravdu a lásku, rozvážnosť a odvahu, službu a pokoru“, aby „vo všetkom zažiaril jedine Kristus“.

Tiziana Campisi – VaticanNews
Preklad Martin Jarábek