Vatikán 10. októbra (TK KBS) Pápež Lev XIV. píše posolstvo pre Medzinárodný kongres filozofie, ktorý sa koná v Asuncióne v Paraguaji, a potvrdzuje komplementárnu úlohu viery a rozumu a úlohu kresťanských veriacich, ktorí sú povolaní byť súčasťou dialógu a „zdôvodňovať dôvod svojej nádeje“.

„Viera a rozum si nielenže neprotirečia, ale sa obdivuhodným spôsobom podporujú a dopĺňajú...“ Pápež Lev XIV. zopakoval tento názor, ktorý už dlho navrhovali svätci a jeho predchodcovia, v posolstve, ktoré poslal pre Medzinárodný kongres filozofie: „Príspevky ku kultúram, filozofii, kresťanstvu a Latinskej Amerike“, ktorý sa konal na Katolíckej univerzite „Nuestra Señora de la Asunción“ v Asuncióne v Paraguaji.

Pápež začal konštatovaním, že cieľom tohto akademického stretnutia na vysokej úrovni, ktoré združuje medzinárodných expertov, je analyzovať „úlohu a význam kresťanského filozofického myslenia pri formovaní kultúry kontinentu, osvetliť – počnúc vierou – výzvy našej doby“ a „vytvoriť priestor pre stretnutie, diagnózu, dialóg a projekciu“.

„Zohľadnenie nádeje, ktorá je vo vás“

Pápež sa najprv zamyslel nad pojmom „stretnutie“ a povedal, že ide o chvályhodný cieľ, ktorý sa stavia proti pokušeniu tých, ktorí, pretože filozofia vznikla v pohanskom kontexte, vnímali racionálnu reflexiu ako hrozbu, ktorá by mohla „znečistiť“ čistotu kresťanskej viery a mali nedôveru voči filozofii.

„Naopak, svätý Augustín nám pripomenul,“ zdôraznil pápež Lev, „kto si myslí, že filozofii sa treba úplne vyhnúť, jednoducho trvá na tom, že by sme nemali milovať múdrosť.“

Preto, povedal, by sa veriaci nemal dištancovať od toho, čo navrhujú rôzne filozofické školy, ale mal by s nimi vstúpiť do dialógu, počnúc Svätým písmom. „Týmto spôsobom sa filozofické myslenie stáva privilegovaným priestorom stretnutia s tými, ktorí nezdieľajú dar viery.“

Dobro, ktoré môže veriaci filozof dosiahnuť

„Z vlastnej skúsenosti viem,“ povedal pápež Lev, „že nevera je často spojená so súborom historických, filozofických a iných druhov predsudkov.“

Hoci pápež varoval pred „redukciou filozofie na obyčajný apologetický nástroj“, naznačil veľké dobro, ktoré môže vzísť z jej skúmania.

„Dobro, ktoré môže veriaci filozof dosiahnuť,“ zdôraznil pápež Lev XIV., „je nesmierne – tak skrze svedectvo svojho života, ako aj skrze to, k čomu nás povzbudzuje apoštol Peter: ‚Uctievajte Krista ako Pána vo svojich srdciach a vždy buďte pripravení obhajovať sa pred každým, kto od vás žiada vyúčtovanie nádeje, ktorá je vo vás.‘“

Výšky a riziká filozofie

Druhý cieľ – diagnóza – nám umožňuje odhaliť domnienku dosiahnutia transcendentného poznania prostredníctvom obyčajnej racionálnej analýzy, až do bodu, keď si zamieňame dobrá života „podľa rozumu“ s tými, ktoré k nám môžu prísť iba skrze Božiu milosť.

Nesmieme zabúdať, že filozofia ako náročná úloha ľudskej inteligencie sa môže povzniesť do výšin, ktoré osvecujú a zušľachťujú – ale môže aj zostúpiť do temných priepastí pesimizmu, mizantropie a relativizmu, kde sa rozum, uzavretý pred svetlom viery, stáva tieňom seba samého.

Nie všetko, čo je označené ako „racionálne“ alebo „filozofické“, má rovnakú hodnotu. Jeho plodnosť sa meria jeho súladom s pravdou bytia a jeho otvorenosťou voči milosti, ktorá osvetľuje každý intelekt.

Viera a rozum sa navzájom dopĺňajú a podporujú.

„S úprimnou empatiou ku všetkým,“ povedal pápež Lev, „musíme ponúknuť svoj príspevok, aby vznešená úloha filozofovania stále jasnejšie odhaľovala dôstojnosť ľudskej bytosti stvorenej na Boží obraz, jasné rozlíšenie medzi dobrom a zlom a fascinujúcu štruktúru reality, ktorá vedie k Stvoriteľovi a Vykupiteľovi.“

Pápež označil ďalší krok dialógu za zásadný. „Toto sa ukázalo ako mimoriadne plodné pre veľkých mysliteľov, teológov a kresťanských filozofov. Ukázali, ako je ľudská racionalita darom, ktorý si výslovne želal Stvoriteľ, a ako najhlbšie hľadanie nášho intelektu smeruje k múdrosti – múdrosti, ktorá sa prejavuje v stvorení a vrcholí stretnutím s naším Pánom Ježišom Kristom, ktorý nám zjavuje Otca.“

„V tejto perspektíve, ktorá je viditeľná už v 2. storočí u svätého Justína, filozofa a mučeníka, a neskôr v nej pokračovali také významné osobnosti ako svätý Bonaventúra a svätý Tomáš Akvinský,“ zdôraznil pápež Lev XIV., „sa stáva zrejmým, že viera a rozum si nielenže neprotirečia, ale sa obdivuhodným spôsobom podporujú a dopĺňajú.“

S týmto názorom citoval slová svojho predchodcu, svätého pápeža Jána Pavla II. v jeho encyklike „Fides et Ratio“ z roku 1998, v ktorej uviedol: „Úzke puto medzi teologickou múdrosťou a filozofickým poznaním je jedným z najoriginálnejších pokladov kresťanskej tradície v jej skúmaní zjavení.“

V dnešnom svete, ako uviedol Svätý Otec, „je kresťanský mysliteľ povolaný byť živou pripomienkou autentického filozofického povolania ako úprimného a vytrvalého hľadania múdrosti.“

Zdroj: VaticanNews, anglická redakcia