Vatikán 9. októbra (VatcainNews) Exhortácia Leva XIV. je text, ktorý ponúka základy kresťanského zjavenia a tradície Cirkvi, píše Andrea Tornielli, edičný riaditeľ vatikánskych médií.
Dilexi te, prvá apoštolská exhortácia pápeža Leva XIV., sa už svojím názvom spája s poslednou encyklikou pápeža Františka Dilexit nos (október 2024) a predstavuje v istom zmysle jej pokračovanie. Nejde o text sociálnej náuky Cirkvi ani o analýzu konkrétnych problémov. Skôr predkladá základy zjavenia, pričom zdôrazňuje úzke prepojenie medzi Kristovou láskou a jeho výzvou, aby sme sa stávali blízkymi chudobným.
Ústredné miesto lásky k chudobným je totiž samotným jadrom evanjelia. Nemožno ju preto považovať za „zaujatosť“ niektorých pápežov či za výtvor určitých teologických smerov, ani ju nemožno chápať ako spoločenský alebo humanitárny dôsledok viery, stojaci mimo kresťanského posolstva.
„Náklonnosť k Pánovi sa spája s náklonnosťou k chudobným,“ píše Lev XIV. Sú teda neoddeliteľné: „Všetko, čo ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili,“ hovorí Ježiš. Preto sa tu „nenachádzame v horizonte dobročinnosti, ale zjavenia: kontakt s tým, kto nemá moc ani veľkosť, je základným spôsobom stretnutia s Pánom dejín.“
Pápež poznamenáva, že, žiaľ, aj kresťania riskujú, že sa nechajú „nakaziť“ svetskými postojmi, ideológiami a politicko-ekonomickými názormi, ktoré zavádzajú. Odmietavý postoj, s akým sa niekedy pristupuje k záväzku voči chudobným – akoby išlo o rozptýlenie od lásky a kultu vzdávaného Bohu – ukazuje, aký aktuálny je tento dokument: „Skutočnosť, že konanie v duchu lásky je dnes znevažované alebo zosmiešňované, akoby šlo o výstrelok niektorých, a nie o žeravé jadro cirkevného poslania, ma vedie k presvedčeniu – hovorí Lev XIV. –, že evanjelium treba stále znovu čítať, aby sme neriskovali, že ho nahradíme svetským zmýšľaním.“
Biblické citácie a komentáre cirkevných otcov nám pripomínajú, že láska k chudobným nie je „voliteľná cesta“, ale „kritérium pravej bohoslužby“. Osvetľujúce sú v tomto smere slová svätého Jána Zlatoústeho a svätého Augustína: prvý vyzýva, aby sme si vážili Ježiša v tele chudobného a pýta sa, aký zmysel má mať oltáre plné zlatých kalichov, keď Kristus hladný leží pred dverami kostola; druhý označuje chudobného za „sviatostnú prítomnosť Pána“ a v starostlivosti o núdznych vidí konkrétny dôkaz úprimnosti viery: „Kto tvrdí, že miluje Boha, ale nemá súcit s núdznymi, klame.“
Vďaka tomuto prepojeniu so samotnou podstatou kresťanského posolstva obsahuje záverečná časť Dilexi te výzvu adresovanú každému pokrstenému, aby sa konkrétne zasadzoval za obranu a podporu najslabších: „Je úlohou všetkých členov Božieho ľudu dať zaznieť hlas, ktorý prebúdza, ktorý odhaľuje, ktorý sa vystavuje nebezpečenstvu.“ Aj za cenu, že budú pôsobiť „ako blázni“.
Ide o posolstvo s dôsledkami pre život Cirkvi i spoločnosti: súčasný ekonomicko-finančný systém a jeho „štruktúry hriechu“ nie sú nevyhnutné. Je teda možné angažovať sa v myslení a budovaní spravodlivejšej spoločnosti s pomocou dobra – prostredníctvom „zmeny zmýšľania, ale aj, s pomocou vedy a techniky, vytváraním účinných politík na premenu spoločnosti“.
Exhortáciu pôvodne pripravil pápež František. Jeho nástupca Lev XIV. si ju osvojil a dotvoril ako človek, ktorý – ako rehoľník a neskôr misionársky biskup – prežil väčšinu svojho života po boku posledných a nechal sa nimi evanjelizovať.
Andrea Tornielli – VaticanNews
Preklad: Martin Jarábek
