Bratislava 6. októbra (TK KBS) Pripomíname si svätého Bruna, muža modlitby a zakladateľa kartuziánskeho rádu.
Svätý Bruno sa narodil okolo roku 1035 v Kolíne nad Rýnom do zbožnej a váženej šľachtickej rodiny Hartenfaustovcov. Už od detstva pôsobil vážne a zbožne, vyhýbal sa hlučným hrám a prejavoval sklon k tichu a rozjímaniu. Po vynikajúcich štúdiách v Kolíne, Remeši a Tours sa stal uznávaným teológom a pedagógom. V roku 1057 ho arcibiskup Gervaz z Remeša poveril vedením tamojšej katedrálnej školy, kde vynikal nielen múdrosťou, ale aj osobnou svätosťou.
Keď však po smrti arcibiskupa Gervaza nastúpil nehodný biskup Manasses, Bruno sa nebál napomenúť jeho nemravný život. Za túto odvahu bol zbavený úradu i majetku. Prijal to ako znamenie z neba, aby sa úplne oddal Bohu. V roku 1084 odišiel so šiestimi spoločníkmi do hôr Chartreuse neďaleko Grenobla, kde im biskup sv. Hugo – jeho bývalý žiak – daroval pusté miesto. Tu založili malú osadu pustovníkov, ktorí sa žili v prísnej samote, modlitbe, mlčaní a manuálnej práci. Tak vznikol rád kartuziánov, známy svojím heslom: Stat crux dum volvitur orbis – „Kríž stojí, kým sa svet točí.“
Rád si čoskoro získal obdiv i priazeň mnohých. Keď sa pápežom stal Urban II., Brunov bývalý študent, povolal ho do Ríma, aby mu pomáhal v riadení Cirkvi. Bruno poslúchol, no jeho srdce túžilo po samote. Napokon mu pápež dovolil odísť do Kalábrie, kde dostal od veľmoža Rogera pusté územie La Torre. Tam založil novú osadu podľa vzoru Kartúzy a napísal duchovné spisy a výklady Svätého písma.
Svätý Bruno zomrel 6. októbra 1101, zmierený, obklopený svojimi učeníkmi. Jeho telo našli po viac ako štyroch storočiach neporušené. Hoci nikdy nebol oficiálne kanonizovaný, pápeži Lev X. a Gregor XV. povolili jeho úctu v celej Cirkvi. Bruno nezanechal priamo rehoľné pravidlá – tie napísal až jeho nástupca Guigo – no jeho duch ticha, pokory a oddanosti Bohu sa stal základom najprísnejšieho rehoľného rádu Cirkvi.
Na Slovensku pôsobili kartuziáni v kláštoroch na Kláštorisku pri Letanovciach (založený 1299) a v Červenom Kláštore na Dunajci (1319). Svätý Bruno zostáva symbolom vnútornej slobody, kontemplácie a úplného odovzdania sa Bohu – patrónom tých, ktorí hľadajú pokoj duše v tichu a samote.
Zdroj: Životopisy svätých, redakčne upravené
