Vatikán 3. februára (VaticanNews) Vo Vatikáne sa v piatok 3. októbra uskutočnilo stretnutie Leva XIV. s Karin Keller-Sutterovou. Následne nasledovalo rokovanie na Štátnom sekretariáte, počas ktorého sa hovorilo aj o medzinárodných otázkach, najmä o Ukrajine a Gaze.
Ako informovalo Tlačové stredisko Svätej stolice, pápež Lev XIV. prijal vo Vatikánskom apoštolskom paláci prezidentku Švajčiarskej konfederácie Karin Keller-Sutterovú. Tá sa následne stretla s kardinálom Pietrom Parolinom, štátnym sekretárom, ktorého sprevádzal arcibiskup Paul Richard Gallagher, sekretár pre vzťahy so štátmi a medzinárodnými organizáciami.
Dobré bilaterálne vzťahy a medzinárodná situácia
Ťažiskom rozhovorov na Štátnom sekretariáte boli „dobré a plodné bilaterálne vzťahy“ a pripomenutý bol aj „veľkorysý a profesionálny záväzok Pápežskej švajčiarskej gardy“.
Diskutovalo sa tiež o aktuálnych témach, predovšetkým o medzinárodných otázkach a oblastiach spoločného záujmu, so zreteľom na vyhliadky mieru a ukončenie vojny na Ukrajine a v Gaze.
Dary
Pápež daroval prezidentke Švajčiarskej konfederácie Karin Keller-Sutterovej medenú rytinu na mosadznej doštičke s reliéfom, zobrazujúcu alegóriu Poesia, jednu z postáv namaľovaných Raffaelom Sanziom v rokoch 1508 – 1511, ktorá sa nachádza na strope jednej miestnosti vo Vatikánskom apoštolskom paláci.
Ide o súčasť dekoratívneho cyklu: Poézia drží v rukách lýru a knihu, symboly harmónie a literárnej tvorby. Po jej boku sú dvaja anjeli s nápisom Numine afflatur („Inšpirovaná Bohom“), čo vyjadruje starodávnu vieru, že poézia nie je len ľudskou schopnosťou, ale darom zhora.
Švajčiarska prezidentka darovala Svätému Otcovi ikonu svätej Wiborady, prvej ženy, ktorú kanonizoval pápež. Svätorečil ju pápež Klement II. v roku 1047 na slávnostnej liturgii za prítomnosti nemeckého cisára Henricha III. Wiborada sa narodila na konci 9. storočia v šľachtickej rodine v Turgovii na území dnešného Švajčiarska.
Svoj život zasvätila službe chudobným a chorým, neskôr sa rozhodla pre mníšsky život v cele pri kláštore v St. Gallen. V máji 926 zomrela mučeníckou smrťou, keď ju počas modlitby prepadli starí Maďari. Zvykne sa zobrazovať s knihou, ktorá pripomína vzácne rukopisy z kláštornej knižnice, ktoré zachránila pred votrelcami, a s halapartňou, zbraňou, ktorou bola zabitá.
Preklad Martin Jarábek
