Vatikán 28. septembra (VaticanNews) Na Námestí svätého Petra sa v nedeľu 28. septembra zišlo vyše 50-tisíc veriacich pri Jubileu katechétov. Počas slávnostnej liturgie pápež Lev XIV. ustanovil 39 nových katechistov. Zo Slovenska sa na podujatí zúčastnilo vyše 40 katechétov.

Svätý Otec ich povzbudil, aby boli svedkami Kristovho zmŕtvychvstania a odovzdávali evanjelium v rodinách i spoločenstvách, „nechávajúc v srdciach iných znak života“.

Zdroj: VaticanNews

HOMÍLIA SVÄTÉHO OTCA LEVA XIV.
Svätá omša pri Jubileu katechétov
Námestie sv. Petra, 28. septembra 2025

Drahí bratia a sestry,
Ježišove slová nám ukazujú, ako Boh hľadí na svet v každom čase a na každom mieste. V evanjeliu, ktoré sme počuli (Lk 16, 19 – 31), jeho pohľad spočíva na chudobnom a na boháčovi, na tom, kto zomiera od hladu, i na tom, kto sa pred ním napcháva. Vidí nádherné rúcho jedného a rany druhého, ktoré oblizujú psy (porov. Lk 16, 19 – 21). Pán však hľadí aj do sŕdc ľudí a jeho pohľad nám odhaľuje biedneho a ľahostajného. Lazár je zabudnutý tým, kto ho má rovno pred svojimi dverami, no Boh je mu nablízku a pamätá na jeho meno. Človek, ktorý žije v prebytku, je naopak bez mena, lebo stráca sám seba, zabúdajúc na blížneho. Stráca sa vo vlastných myšlienkach, plný vecí, ale prázdny lásky. Jeho majetok z neho nerobí dobrého človeka.

Príbeh, ktorý nám Kristus zveruje, je, žiaľ, veľmi aktuálny. Pred bránami blahobytu stojí aj dnes bieda celých národov poznačených vojnou a vykorisťovaním. Akoby sa stáročiami nič nezmenilo: koľko Lazárov zomiera pre chamtivosť, ktorá zabúda na spravodlivosť, pre zisk, ktorý pošliapava lásku, pre bohatstvo slepé voči bolesti úbohých! A predsa evanjelium uisťuje, že Lazárove utrpenia majú svoj koniec. Jeho bolesti sa končia tak, ako sa končia hody boháča, a Boh uskutočňuje spravodlivosť voči obom: „Chudák umrel a anjeli ho zaniesli k Abrahámovi. Umrel aj boháč a pochovali ho“ (v. 22). Cirkev neúnavne hlása toto Pánovo slovo, aby premieňalo naše srdcia.

Drahí bratia a sestry, zvláštnou zhodou okolností tento istý evanjeliový úryvok zaznel aj počas Jubilea katechétov v mimoriadnom Svätom roku milosrdenstva. Vtedy sa pápež František prihovoril pútnikom, ktorí prišli do Ríma, a zdôraznil, že Boh vykupuje svet od každého zla tým, že dáva svoj život za našu spásu. Jeho konanie je začiatkom našej misie, lebo nás pozýva darovať seba samých pre dobro všetkých. Katechétom vtedy povedal: „Týmto stredom, okolo ktorého sa všetko točí, týmto pulzujúcim srdcom, ktoré dáva život všetkému, je veľkonočné ohlasovanie, prvé ohlasovanie: Pán Ježiš vstal z mŕtvych, Pán Ježiš ťa miluje, za teba dal svoj život, vstal z mŕtvych a žije, je pri tebe a každý deň ťa očakáva“ (Homília, 25. septembra 2016). Tieto slová nám pomáhajú uvažovať nad dialógom medzi boháčom a Abrahámom, ktorý sme počuli v evanjeliu: ide o prosbu, ktorú boháč vznáša, aby zachránil svojich bratov, a ktorá sa stáva výzvou aj pre nás.

Keď hovorí s Abrahámom, zvolá: „Ak k nim príde niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie“ (Lk 16, 30). Abrahám mu však odpovedá: „Ak nepočúvajú Mojžiša a prorokov, nedajú sa presvedčiť, ani keby niekto vstal z mŕtvych“ (v. 31). A veru, jeden vstal z mŕtvych: Ježiš Kristus. Slová Písma nás teda nechcú sklamať ani odradiť, ale prebúdzať naše svedomie. Počúvať Mojžiša a prorokov znamená pamätať na Božie prikázania a prisľúbenia, na jeho prozreteľnosť, ktorá nikdy nikoho neopúšťa. Evanjelium nám zvestuje, že život každého človeka sa môže zmeniť, pretože Kristus vstal z mŕtvych. Táto udalosť je pravdou, ktorá nás zachraňuje: preto ju treba poznať a hlásať, ale to nestačí. Treba ju milovať: práve táto láska nám otvára cestu k pochopeniu Evanjelia, lebo nás premieňa, otvárajúc srdce Božiemu slovu i tvári blížneho.

V tejto súvislosti ste vy, katechéti, učeníkmi Ježiša, ktorí sa stávajú jeho svedkami. Samotný názov vášho poslania pochádza z gréckeho slovesa katēchein, čo znamená „poučovať živým hlasom, nechať rozoznieť“. Znamená to, že katechéta je človek slova, slova, ktoré vyslovuje vlastným životom. Preto sú prvými katechétmi naši rodičia, ktorí k nám ako prví prehovorili a naučili nás hovoriť. Tak, ako sme sa naučili materinskú reč, ani ohlasovanie viery nemožno prenechať iným, ale deje sa tam, kde žijeme. Predovšetkým v našich rodinách, okolo stola: keď je tu hlas, gesto, tvár, ktoré vedú ku Kristovi, rodina zakusuje krásu evanjelia.

Všetci sme boli uvedení do viery svedectvom tých, ktorí verili pred nami. Ako deti, mladí, dospelí i starší sme kráčali cestou viery s katechétmi, ktorí nás sprevádzali tak, ako ste v týchto dňoch putovali na jubilejnej púti. Tento proces zahrnuje celú Cirkev: veď keď Boží ľud rodí mužov a ženy k viere, „rastie pochopenie vecí i slov odovzdaných, a to tak rozjímaním a štúdiom veriacich, ktorí ich zachovávajú vo svojom srdci (porov. Lk 2, 19.51), ako aj prenikavejším poznaním duchovných skutočností, a tiež ohlasovaním tých, ktorí s biskupskou postupnosťou dostali spoľahlivý dar pravdy“ (Dogm. konšt. Dei Verbum, 8). V tomto spoločenstve je Katechizmus „cestovným sprievodcom“, ktorý nás chráni pred individualizmom a nezhodami, lebo dosvedčuje vieru celej Katolíckej cirkvi. Každý veriaci sa podieľa na jeho pastoračnom diele tým, že načúva otázkam, zdieľa skúšky, slúži túžbe po spravodlivosti a pravde, ktorá prebýva v ľudskom svedomí.

Takto katechéti vyučujú, zanechávajú „vnútorný znak“ (slovná hračka v taliančine, in-segnare – učiť, vnášať znak, pozn. prekl.): keď vyučujeme vo viere, nepodávame len poučenie, ale vkladáme do srdca slovo života, aby prinášalo ovocie dobrého života. Diakonovi Deogratiasovi, ktorý sa ho spýtal, ako byť dobrým katechétom, svätý Augustín odpovedal: „Vysvetľuj všetko tak, aby ten, kto ťa počúva, počúvajúc veril, veriac dúfal a dúfajúc miloval“ (De catechizandis rudibus, 4, 8).

Drahí bratia a sestry, osvojme si túto výzvu! Pamätajme, že nik nemôže dať to, čo sám nemá. Keby mal boháč z evanjelia lásku k Lazárovi, urobil by dobre nielen chudákovi, ale aj sebe samému. Keby mal ten bezmenný muž vieru, Boh by ho bol zachránil od každého trápenia: to práve pripútanosť k svetským bohatstvám mu vzala nádej na pravé a večné dobro. Keď aj my podliehame pokušeniu chamtivosti a ľahostajnosti, mnohí dnešní Lazári nám pripomínajú Ježišovo slovo a stávajú sa pre nás ešte účinnejšou katechézou v tomto Jubileu, ktoré je pre všetkých časom obrátenia a odpustenia, záväzku pre spravodlivosť a úprimného hľadania pokoja.

Preklad Martin Jarábek