Vatikán 26. septembra (TK KBS) Pri pohrebnej svätej omši, ktorá sa konala v Bazilike svätého Petra, kardinál Pietro Parolin, vatikánsky štátny sekretár, vzdal hold arcibiskupovi Novatusovi Rugambwovi a pripomenul si jeho desaťročia diplomatickej služby a jeho posledné svedectvo viery prostredníctvom utrpenia. Arcibiskup Rugambwa zomrel 16. septembra po dlhej chorobe.
Narodil sa v roku 1957 v Bukobe v Tanzánii, v roku 1986 bol vysvätený za kňaza a od roku 1991 pôsobil v diplomatických službách Svätej stolice. Jeho kariéra sa rozprestierala na štyroch kontinentoch vrátane pôsobenia v Latinskej Amerike, Afrike, Ázii a Oceánii, pričom vyvrcholila jeho úlohou apoštolského nuncia v Angole, na Svätom Tomáši a Princovom ostrove, v Hondurase a na Novom Zélande, ako aj apoštolského delegáta na tichomorských ostrovoch.
V prejave k veriacim zhromaždeným v bazilike kardinál Parolin opísal arcibiskupa Rugambwu ako muža hlbokého vnútorného života, pastoračnej citlivosti a diplomatickej múdrosti, ktorý „bezvýhradne reagoval na dary, ktoré dostal“. Jeho diplomatická služba, zdôraznil kardinál Parolin, nebola len politická, ale hlboko zakorenená v pastoračnej láske, ktorá viedla jeho úsilie budovať mosty mieru a porozumenia medzi ľuďmi a národmi. „Po mnohých rokoch práce,“ povedal kardinál, „od neho Pán žiadal ešte náročnejší príspevok: trpieť v spojení s Kristom pre posvätenie Cirkvi.“ Posledné mesiace arcibiskupa Rugambwu opísal ako čas tichého svedectva, počas ktorého jeho viera zostala neochvejná a jeho utrpenie sa stalo zdrojom milosti pre ostatných.
Kardinál Parolin, čerpajúc z Listu svätého Pavla Rimanom, pripomenul prítomným, že „utrpenie tejto doby nestojí za porovnanie so slávou, ktorá sa má zjaviť“. Zdôraznil, že zosnulý arcibiskup teraz stojí pred Bohom nie so svetskými poctami, ale s obetou života prežitého v službe, pokore a láske. Zvlášť zdôraznil Rugambwovu integritu a súdržnosť života, pričom citoval svätého Pavla VI., ktorý raz povedal: „Moderný človek počúva radšej svedkov ako učiteľov.“ Podľa Parolina bol arcibiskup Rugambwa predovšetkým svedkom, ktorého tichá dôslednosť dávala váhu jeho slovám a prítomnosti.
Homíliu kardinál zakončil zamyslením nad Posledným súdom podľa Matúšovho evanjelia, kde tí, ktorí slúžili „tým najmenším“, sú vítaní do Kráľovstva. „Táto citlivosť na hlas chudobných,“ povedal kardinál Parolin, „nebola pre arcibiskupa Novatusa voliteľným doplnkom; bola ústredným prvkom jeho identity ako kresťana a kňaza.“ Citujúc pápeža svätého Leva Veľkého, ukončil modlitbou, aby arcibiskup Rugambwa teraz odpočíval vo večnom Božom pokoji, keďže bol skutočným „tvorcom pokoja“ a verným služobníkom v Pánovej vinici.
Na pohrebe sa zúčastnili vatikánski predstavitelia, členovia diplomatického zboru, duchovní, rehoľníci a laici, ako aj zástupcovia Rugambwovej rodnej Tanzánie.
Zdroj: VaticanNews, anglická redakcia, redakčne upravené
