Vatikán 24. septembra (VticanNews) Na generálnej audiencii v stredu 24. septembra Svätý Otec pokračoval v cykle katechéz o Ježišovi Kristovi – našej nádeji.

Vysvetlil tajomstvo Svätej soboty, keď sa Kristus, po svojej smrti na kríži, v moci Ducha Svätého vydal do ríše zosnulých, aby všetkým v temnotách a v tieni smrti priniesol ohlasovanie spásy. Pápež zdôraznil, že zostúpenie do podsvetia nie je porážkou, ale vrcholom Božej lásky: Kristus preniká aj do našich najväčších temnôt, aby nás zdvihol, uzdravil a priviedol späť k svetlu.

Zdroj: VaticanNews

Generálna audiencia  (Streda, 24. septembra 2025)

Čítanie z Prvého listu sv. apoštola Pavla (1 Pt 3, 18 – 19)

Milovaní, Kristus raz navždy trpel za hriechy, spravodlivý za nespravodlivých, aby vás priviedol k Bohu. Usmrtený bol v tele, ale oživený v Duchu. V ňom prišiel ohlásiť spásu aj dušiam vo väzení.

Katechéza

Cyklus katechéz – Jubileum 2025
Ježiš Kristus, naša nádej

III. Veľká noc Ježiša
8. Zostúpenie. A v duchu prišiel ohlásiť spásu aj dušiam vo väzení» (1 Pt 3, 19)

Drahí bratia a sestry, požehnaný deň,

aj dnes sa pristavíme pri tajomstve Svätej soboty. Je to deň veľkonočného tajomstva, v ktorom sa všetko zdá nehybné a tiché, no v skutočnosti sa uskutočňuje neviditeľné dielo spásy: Kristus zostupuje do ríše zosnulých, aby priniesol ohlasovanie zmŕtvychvstania všetkým, ktorí boli v temnotách a v tieni smrti.

Tento dej, ktorý nám odovzdala liturgia a tradícia, predstavuje najhlbší a najradikálnejší prejav Božej lásky k ľudstvu. Nestačí povedať ani veriť, že Ježiš zomrel za nás: treba uznať, že vernosť jeho lásky nás chcela hľadať tam, kde sme sa stratili, tam, kam sa môže dostať iba sila svetla schopného preniknúť do panstva temnôt.

V biblickom chápaní nie sú podsvetie ani tak miestom, ako skôr stavom existencie: stavom, v ktorom je život oslabený a vládne tam bolesť, samota, vina a odlúčenie od Boha i od iných. Kristus nás prichádza zasiahnuť aj do tejto priepasti, prekračuje brány tohto kráľovstva tmy. Vstupuje, akoby povedal, priamo do domu smrti, aby ho vyprázdnil, aby oslobodil jeho obyvateľov, berúc ich za ruku jedného po druhom. Je to pokora Boha, ktorý sa nezastaví pred naším hriechom, ktorý sa nezľakne ani krajného odmietnutia zo strany človeka.

Apoštol Peter v krátkej pasáži svojho Prvého listu, ktorú sme počuli, hovorí, že Ježiš, oživený v Duchu Svätom, išiel ohlásiť spásu „aj dušiam vo väzení“ (1 Pt 3, 19). Je to jeden z najdojímavejších obrazov, ktorý nie je rozvinutý v kanonických evanjeliách, ale v apokryfnom texte nazývanom Nikodémovo evanjelium. Podľa tejto tradície sa Boží Syn vydal do najhustejších temnôt, aby dosiahol aj posledného zo svojich bratov a sestier a priniesol aj tam svoje svetlo. V tomto geste je celá sila i neha veľkonočného posolstva: smrť nikdy nemá posledné slovo.

Drahí priatelia, Kristovo zostúpenie sa netýka len minulosti, ale dotýka sa života každého z nás. Podsvetie nie je iba stavom mŕtvych, ale aj tých, ktorí pre zlo a hriech zakúšajú smrť už teraz. Je to i každodenné peklo samoty, hanby, opustenosti, únavy zo života. Kristus vstupuje do všetkých týchto temných skutočností, aby nám dosvedčil Otcovu lásku. Nie preto, aby súdil, ale aby oslobodil. Nie preto, aby obviňoval, ale aby zachránil. Robí to bez hluku, potichu, ako ten, kto vstupuje do nemocničnej izby, aby priniesol útechu a pomoc.

Cirkevní otcovia na stránkach mimoriadnej krásy opísali túto chvíľu ako stretnutie: stretnutie Krista s Adamom. Stretnutie, ktoré je symbolom všetkých možných stretnutí medzi Bohom a človekom. Pán zostupuje tam, kde sa človek ukryl zo strachu, a volá ho po mene, berie ho za ruku, dvíha ho a privádza späť na svetlo. Robí to s plnou autoritou, ale aj s nekonečnou nehou, ako otec so synom, ktorý sa bojí, že už nie je milovaný.

Na východných ikonách Zmŕtvychvstania je Kristus znázornený, ako rozráža brány podsvetia a vystiera svoje ruky, aby uchopil zápästia Adama a Evy. Nezachraňuje iba seba, nevracia sa do života sám, ale so sebou ťahá celé ľudstvo. Toto je skutočná sláva Zmŕtvychvstalého: je to moc lásky, solidarita Boha, ktorý sa nechce zachrániť bez nás, ale iba s nami. Boha, ktorý nevstáva z mŕtvych inak, než objímajúc naše biedy a dvíhajúc nás k novému životu.

Svätá sobota je teda dňom, keď nebo navštívi zem najhlbšie. Je to čas, keď každý kút ľudských dejín je zasiahnutý svetlom Veľkej noci. A ak Kristus dokázal zostúpiť až tam, nič nemôže byť vylúčené z jeho vykúpenia. Ani naše noci, ani naše najstaršie viny, ani naše rozbité vzťahy. Niet minulosti tak poškodenej, niet príbehu tak skompromitovaného, že by sa ho nemohlo dotknúť Božie milosrdenstvo.

Drahí bratia a sestry, zostúpenie pre Boha nie je porážkou, ale zavŕšením jeho lásky. Nie je neúspechom, ale cestou, ktorou ukazuje, že nijaké miesto nie je príliš vzdialené, nijaké srdce príliš zatvorené, nijaký hrob príliš zapečatený pre jeho lásku. To nás teší, to nás podopiera. A ak sa nám niekedy zdá, že sme na dne, spomeňme si: to je miesto, odkiaľ je Boh schopný začať nové stvorenie. Stvorenie z ľudí, ktorí boli pozdvihnutí, zo sŕdc, ktorým bolo odpustené, zo sĺz, ktoré boli zotreté. Svätá sobota je tichým objatím, ktorým Kristus predstavuje celé stvorenie Otcovi, aby ho znova začlenil do jeho plánu spásy.

Preklad Martin Jarábek