Vatikán 21. septembra (TK KBS) Pápež Lev XIV. pri svätej omši v pápežskej farnosti svätej Anny pripomenul, že kresťan si musí zvoliť jasný štýl života: rozhodnúť sa, do čoho vloží svoje srdce, koho skutočne miluje a komu slúži.
Varoval pred pokušením bohatstva, ktoré môže zaujať miesto Boha v ľudskom srdci, a zdôraznil, že eucharistia je najvzácnejším pokladom Cirkvi, z ktorého máme čerpať silu na svedectvo lásky a pokoja.
HOMÍLIA SVÄTÉHO OTCA PRI SVÄTEJ OMŠI
Kostol svätej Anny vo Vatikáne
Drahí bratia a sestry,
mimoriadne sa teším, že môžem predsedať tejto eucharistii v pápežskej farnosti svätej Anny. S vďačnosťou pozdravujem rehoľných bratov augustiniánov, ktorí tu vykonávajú svoju službu, osobitne farára, pátra Maria Millardiho, ako aj nového hlavného priora Rádu, ktorý je tu dnes s nami, pátra Josepha Farrella, a chcem pozdraviť aj pátra Gioeleho Schiavellu, ktorý nedávno dosiahol úctyhodný vek 103 rokov.
Tento kostol stojí na osobitnom mieste, čo je aj kľúčom k pastoračnému poslaniu, ktoré sa tu uskutočňuje: nachádzame sa totiž, takpovediac, „na hranici“, a pred sv. Annou prechádzajú takmer všetci, ktorí vchádzajú a vychádzajú z mesta Vatikán. Sú medzi nimi tí, čo sem prichádzajú za prácou, hostia či pútnici, niektorí v zhone, iní s obavami alebo s pokojom. Nech každý z nich zakúsi, že tu sú otvorené dvere a srdcia pre modlitbu, počúvanie a lásku!
Evanjelium, ktoré sme práve počuli, nás vyzýva, aby sme pozorne preskúmali svoj vzťah k Pánovi a teda aj medzi sebou navzájom. Ježiš stavia veľmi jasnú alternatívu medzi Bohom a bohatstvom a žiada od nás jednoznačné a dôsledné rozhodnutie: „Žiadny sluha nemôže slúžiť dvom pánom... Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone“ (Lk 16, 13). Nie je to voľba dočasná, ako mnohé iné rozhodnutia, ani možnosť, ktorú by sme mohli časom prehodnotiť podľa okolností. Ide o štýl života. Je potrebné si vybrať, kam položíme svoje srdce, koho úprimne milujeme, komu slúžime s oddanosťou a čo je pre nás naozaj dobrom.
Preto Ježiš stavia do protikladu práve bohatstvo a Boha: Pán vie, že sme stvorenia odkázané na pomoc, že náš život je plný potrieb. Od narodenia, chudobní a nahí, všetci potrebujeme starostlivosť a lásku, domov, jedlo, šaty. Túžba po bohatstve však môže zaujať miesto Boha v našom srdci, keď si myslíme, že ono zachráni náš život – ako si to namýšľal nepoctivý správca z podobenstva (porov. Lk 16, 3 – 7). To je pokušenie: Myslieť si, že aj bez Boha môžeme žiť dobre, kým bez bohatstva by sme boli smutní a sužovaní tisíckami potrieb. V skúške núdze sa cítime ohrození, no namiesto toho, aby sme prosili s dôverou o pomoc a delili sa v bratskej láske, máme sklon kalkulovať, hromadiť, stávať sa podozrievavými a nedôverčivými voči iným.
Takéto zmýšľanie premieňa blížneho na konkurenta, na súpera alebo na niekoho, z koho možno ťažiť. Ako varuje prorok Amos, tí, čo chcú urobiť z bohatstva nástroj nadvlády, už len čakajú, kedy „za peniaze kúpia núdznych“ (Am 8, 6), využívajúc ich chudobu. Naopak, Boh určil dary stvorenia pre všetkých. Naša odkázanosť ako stvorení je teda prísľubom a putom, o ktoré sa sám Pán stará. Žalmista opisuje tento štýl Prozreteľnosti: Boh „pozerá sa z výsosti na nebo i na zem“; „z prachu dvíha bedára, zo smetiska povyšuje chudobného“ (Ž 113, 6 – 7). Takto sa správa dobrý Otec vždy a ku všetkým: nielen k tým, čo sú chudobní na hmotné statky, ale aj k tej duchovnej a morálnej biede, ktorá sužuje mocných i slabých, núdznych aj bohatých.
Božie slovo nestavia ľudí proti sebe ako súperiace triedy, ale vyzýva všetkých k vnútornej revolúcii, k obráteniu, ktoré začína v srdci. Vtedy sa otvoria naše ruky: aby dávali, nie aby uchvacovali. Vtedy sa otvoria naše mysle: aby premýšľali, ako vybudovať lepšiu spoločnosť, nie ako vyhľadávať výhodné obchody. Ako píše svätý Pavol: „Predovšetkým teda žiadam, aby sa konali prosby, modlitby a orodovania a vzdávali sa vďaky za všetkých ľudí, za kráľov i za všetkých, čo sú na vyšších miestach“ (1 Tim 2, 1). Dnes sa Cirkev osobitne modlí, aby vládci národov nepodľahli pokušeniu zneužívať bohatstvo proti človeku, premieňajúc ho na zbrane, ktoré ničia národy, či na monopoly, ktoré ponižujú pracujúcich. Kto slúži Bohu, stáva sa slobodným od bohatstva, ale kto slúži bohatstvu, zostáva jeho otrokom! Kto hľadá spravodlivosť, premieňa bohatstvo na spoločné dobro; kto hľadá moc, premieňa spoločné dobro na korisť svojej chamtivosti.
Písmo vrhá svetlo na toto pripútanie k materiálnym dobrám, ktoré mätie naše srdce a deformuje našu budúcnosť.
Drahí, ďakujem vám, že rôznymi spôsobmi prispievate k udržiavaniu živého spoločenstva tejto farnosti a zároveň vykonávate štedré apoštolské poslanie. Povzbudzujem vás, aby ste vytrvali s nádejou v čase vážne ohrozenom vojnou. Celé národy sú dnes zdeptané násilím, no ešte viac bezočivou ľahostajnosťou, ktorá ich ponecháva napospas údelu biedy. Tvárou v tvár týmto tragédiám nechceme byť rezignovaní, ale slovom i skutkom ohlasovať, že Ježiš je Spasiteľ sveta, ten, ktorý nás oslobodzuje od každého zla. Nech jeho Duch obráti naše srdcia, aby sme, posilnení eucharistiou, najvzácnejším pokladom Cirkvi, mohli byť svedkami lásky a pokoja.
Preklad Martin Jarábek
