Astana 18. septembra (TK KBS) Pre budovanie mieru a medzináboženskej spolupráce sú nevyhnutné tri faktory: potreba rozvoja a spravodlivosti, uznanie, že bez Boha niet nádeje, a napokon vedomie, že nie sme spasení sami. Zdôraznil to kardinál George Jacob Koovakad, prefekt Dikastéria pre medzináboženský dialóg, počas otvorenia kongresu v Astane. Vyzval náboženských vodcov na spoluprácu.
Prefekt Dikastéria predniesol prejav počas plenárneho zasadnutia 8. kongresu vodcov svetových a tradičných náboženstiev, ktorý sa konal v hlavnom meste Kazachstanu na tému „Dialóg náboženstiev: Synergia pre budúcnosť“.
Kardinál začal tým, že ľudstvo a svet sa nachádzajú v „kľúčovom momente“, v ktorom je ľahké podľahnúť pocitu beznádeje, keďže zo všetkých strán prichádzajú správy o „konfliktoch, vojnách, násilí, ničení, obchodných vojnách a prírodných katastrofách“. Na druhej strane sa zdá, že majáky nádeje, ktoré by mali osvetľovať tieto „temné časy“, sú utlmené.
Prosperita pre všetkých, nielen pre niekoľkých
Aby vniesol svetlo do týchto čias, kardinál Koovakad navrhol tri faktory nevyhnutné pre budovanie mieru a spolupráce. Prvým je „potreba sociálneho, ekonomického, kultúrneho a duchovného rozvoja každého človeka“.
Odkázal pritom na encykliku Pavla VI. Populorum Progressio, podľa ktorej „rozvoj je novým názvom pre mier“. „Rozvoj,“ zdôraznil, „umožňuje ľuďom žiť dôstojne, bez nadmerného tlaku a s možnosťou šťastia. Táto prosperita nemôže byť len pre niekoľkých a vylučovať ostatných. Musí byť spravodlivá, inak neprežije.“
Niet nádeje bez Boha
Druhým faktorom je dialóg s Bohom, ktorý „otvára novú víziu nádeje pre ľudstvo a Zem“. „Niet nádeje bez Boha, ktorý je najvyššou Pravdou,“ zdôraznil kardinál a pripomenul, že „naše náboženské tradície vytvorili kultúry a civilizácie a zároveň bránili práva a dôstojnosť ľudskej osoby i Zeme“.
Pripomenul, že Desatoro prikázaní je príkladom toho, ako „globálna etika môže zakoreniť v náboženských tradíciách“. „Ak sa interpretujú v dnešnom kontexte,“ dodal, „prikázania môžu inšpirovať cesty k mieru a zmiereniu“.
Náboženských vodcov preto vyzval: „Našou povinnosťou je zavádzať univerzálne hodnoty prítomné v našich tradíciách do spoločnosti, aby sme posúvali dejiny smerom k harmonickému svetu.“
Zostať jednotní
Tretím faktorom je vedomie, že „nezachránime sa sami; sme prepojení a vzájomne závislí“. Kardinál, odvolávajúc sa na encykliku pápeža Františka Fratelli Tutti, zdôraznil: „Naše náboženstvá nás učia, že tvoríme jednu ľudskú rodinu, sme si navzájom bratia a sestry.“ Spolupráca medzi svetovými náboženstvami preto podľa neho nie je dobrovoľná, ale „nevyhnutná“.
Kardinál pripomenul aj varovanie pápeža Františka z obdobia pandémie Covid-19: „Nezachránime sa sami.“ Podľa neho už samotná účasť na kongrese v Astane „je znamením nádeje“.
Ôsmy kongres svetových a tradičných náboženstiev sa koná 17. – 18. septembra v Astane. Fórum združuje približne sto delegácií zo 60 krajín vrátane duchovných vodcov, predstaviteľov medzinárodných organizácií, akademikov a verejne známych osobností. Hostiteľom je prezident Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev.
Zdroj: E-kai, redakčne upravené
