Vatikán 14. septembra (VaticanNews) Pri poludňajšej modlitbe na sviatok Povýšenia svätého Kríža pápež Lev XIV. pripomenul, že Boh premenil kríž na znamenie lásky a spásy. Veriacich pozval, aby sa aj oni vedeli darovať jedni druhým tak, ako sa Kristus celý daroval všetkým.
Drahí bratia a sestry, požehnanú nedeľu!
Dnes Cirkev slávi sviatok Povýšenia svätého Kríža. Pri tejto príležitosti si pripomíname nájdenie dreva Kríža svätou Helenou v Jeruzaleme v 4. storočí a vrátenie tejto vzácnej relikvie do Svätého mesta cisárom Herakleiosom.
Čo však pre nás dnes znamená sláviť tento sviatok? Pomáha nám to pochopiť evanjelium, ktoré nám ponúka liturgia (porov. Jn 3, 13 – 17). Dej sa odohráva v noci: Nikodém, jeden z popredných Židov, človek spravodlivý a otvorenej mysle (porov. Jn 7, 50 – 51), prichádza k Ježišovi. Potrebuje svetlo, vedenie: hľadá Boha a prosí o pomoc Nazaretského Učiteľa, lebo v ňom rozpoznáva proroka, človeka, ktorý koná mimoriadne znamenia.
Pán ho prijíma, počúva a nakoniec mu zjavuje, že Syn človeka musí byť vyzdvihnutý, „aby každý, kto verí, mal v ňom večný život“ (Jn 3, 15). A dodáva: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“ (v. 16). Nikodém, ktorý možno v tej chvíli ešte celkom nechápe význam týchto slov, ich určite pochopí, keď po ukrižovaní pomôže uložiť telo Spasiteľa do hrobu (porov. Jn 19, 39). Pochopí, že Boh, aby vykúpil ľudí, stal sa človekom a zomrel na kríži.
Ježiš hovorí Nikodémovi o tomto tajomstve s odvolaním sa na epizódu zo Starého zákona (porov. Nm 21, 4 – 9), keď sa Izraeliti na púšti, napadnutí jedovatými hadmi, zachránili pohľadom na medeného hada, ktorého Mojžiš na Boží príkaz zhotovil a umiestnil na palicu.
Boh nás zachránil tým, že sa nám zjavil, daroval sa nám ako spoločník, učiteľ, lekár a priateľ, až sa stal pre nás Chlebom lámaným v Eucharistii. A aby toto dielo vykonal, použil jeden z najkrutejších nástrojov smrti, aké človek kedy vymyslel: kríž.
Preto dnes slávime jeho „povýšenie“: pre nekonečnú lásku, ktorou ho Boh, objímajúc ho pre našu spásu, premenil z nástroja smrti na prostriedok života. Ukázal nám, že nič nás nemôže odlúčiť od neho (porov. Rim 8, 35 – 39) a že jeho láska je väčšia než náš vlastný hriech (porov. František, katechéza, 30. marca 2016).
Prosme teda na príhovor Márie, Matky, ktorá stála na Kalvárii vedľa svojho Syna, aby sa aj v nás zakorenila a rástla jeho láska, ktorá zachraňuje. A aby sme sa aj my vedeli darovať jedni druhým tak, ako sa On celý daroval všetkým.
Preklad Martin Jarábek
