Estónsko 7. septembra (TK KBS) Estónsko sa dočkalo prvého blahoslaveného Katolíckej cirkvi. V sobotu bol v Tallinne vyhlásený za blahoslaveného nemecký jezuita, arcibiskup Eduard Profittlich, ktorý v roku 1942 zomrel počas sovietskeho teroru. V homílii kardinál Christoph Schönborn vzdal úctu biskupovi-mučeníkovi ako pastierovi, ktorý zostal pri svojej ovčiarni – vedomý si, že toto rozhodnutie ho môže stáť život.

„Pastier, ktorý zostal pri svojej ovčiarni“

Počas beatifikačnej slávnosti arcibiskupa Eduarda Profittlicha (1890 – 1942) v Tallinne kardinál Christoph Schönborn, emeritný arcibiskup Viedne, pripomenul aj súčasné súvislosti. „Práve v tejto časti sveta hrozí osobitné nebezpečenstvo, že sa ‘staré rany’ znovu otvoria,“ zdôraznil kardinál s odkazom na susedstvo Estónska s Ruskom. „Vojna sa opäť stala trpkou každodennosťou tohto regiónu,“ povedal a spojil dejiny Cirkvi s drámou dneška.

Nový blahoslavený – Eduard Profittlich zomrel vo väzení v Kirowe v roku 1942. Tento jezuita a biskup mal možnosť vrátiť sa do vlasti, no rozhodol sa zostať v Tallinne pri zverených veriacich. „Pretože ich nechcel nechať samých, nevrátil sa do Nemecka – plne si vedomý, že toto rozhodnutie ho takmer nevyhnutne vedie k smrti,“ zdôraznil kardinál Schönborn.

Arcibiskup svoju voľbu konzultoval s pápežom Piom XII. Svätý Otec mu nedal príkaz, iba odporúčal, aby sa riadil dobrom veriacich. Profittlich v jednom z listov rodine napísal: „Sluší sa, aby pastier zostal pri svojej ovčiarni a spolu s ňou znášal radosti i utrpenia.“

„Viera mu dávala pokoj a neochvejnosť“

Kardinál Schönborn obsiahlo citoval z arcibiskupovej korešpondencie, ktorá svedčí o jeho vnútornej slobode. „Musím povedať, že hoci toto rozhodnutie si vyžiadalo niekoľko týždňov príprav, neurobil som ho v obave ani strachu, ale dokonca s veľkou radosťou.“ Podľa kardinála práve táto radosť je tajomstvom kresťanských mučeníkov – a najhlbším protikladom ideológií pohŕdajúcich človekom, ktoré poznačili 20. storočie.

„Hitler a Stalin strhli Európu do priepasti. Koncentračné tábory a gulag boli výrazom krajného odmietnutia ľudskej dôstojnosti. Aký veľký kontrast k tomu predstavuje postoj arcibiskupa Profittlicha, ktorý si pred funkcionármi NKVD zachoval pokoj a dôstojnosť. Práve viera mu dala túto neochvejnosť,“ povedal kardinál Schönborn.

Svedkovia viery 20. storočia

Kazateľ poukázal na nesmierne množstvo kresťanských mučeníkov 20. storočia aj našich čias. Pripomenul, že sv. Ján Pavol II. poveril zostavením „Martyrológia“ nových svedkov viery. Práce sa však zastavili už po 20-tisíc biografiách – tak veľký bol ich počet. V Tallinne sa osobitne pripomenuli obete komunizmu: v dominikánskej kapitule sa počas 21 hodín nepretržite čítali mená 22 600 Estóncov, ktorí zomreli v dôsledku prenasledovania. Zúčastnilo sa na tom 150 lektorov zo všetkých spoločenských vrstiev.

Historická slávnosť

Sobota na Námestí slobody v Tallinne bola historickým dňom: Estónsko po prvýkrát dostalo vlastného blahoslaveného. Niekoľko stoviek veriacich sa zúčastnilo na liturgii, ktorú obohatil vynikajúci zbor a ktorú kardinál Schönborn slávil v latinčine. Po evanjeliu sa ospravedlnil: „Neovládam estónčinu, hoci je to krásny jazyk.“ Homíliu predniesol v angličtine.

Medzi koncelebrantmi boli napríklad arcibiskup Georg Gänswein, apoštolský nuncius v pobaltských krajinách, a biskup Stephan Ackermann z Trieru. Seminarista z Essenu prečítal po nemecky druhé čítanie z Listu Rimanom: „Kto nás môže odlúčiť od Kristovej lásky?“ – slová, ktoré sa v živote a smrti nového blahoslaveného naplno naplnili.

Pastier, ktorý zostal pri svojej ovčiarni

Estónska teologička Marge Paas, postulátorka beatifikačného procesu, predstavila počas svätej omše životopis arcibiskupa Profittlicha. Jeho beatifikačný proces trval 20 rokov.

Arcibiskup Eduard Profittlich SJ (1890 – 1942) bol nemecký jezuita, ktorý celý svoj život zasvätil zvereným veriacim. Po tom, ako prevzal úrad apoštolského administrátora a prijal estónske občianstvo, sa počas sovietskej okupácie vedome rozhodol, že sa nevráti do Nemecka, ale zostane v Tallinne, aby – ako písal – „pastier zostal pri svojej ovčiarni“.

Zatknutý NKVD v roku 1941, väznený a odsúdený na smrť, zomrel vyčerpaním vo februári 1942 v Kirowe. Jeho rozhodnutie sprevádzať veriacich až po mučenícku smrť sa stalo svedectvom neochvejnej viery a pastierskej vernosti, ktorú Cirkev potvrdila jeho blahorečením.

Zdroj: VaticanNews, poľská redakcia