Vatikán 6. septembra (VaticanNews) V podobenstve o poklade ukrytom v poli (Mt 13, 44) Ježiš učí, že Božie kráľovstvo sa objavuje tým, ktorí hľadajú a neboja sa ísť pod povrch reality. Pápež Lev XIV. v dnešnej katechéze pripomína cisárovnú Helenu ako ženu, ktorá vedela hľadať – a v nájdení Kristovho kríža odhalila poklad, ktorý premieňa život.

Zdroj: VaticanNews

Jubilejná audiencia (sobota 6. septembra 2025)

Čítanie z Matúšovho evanjelia (Mt 13, 44)

Nebeské kráľovstvo je podobné pokladu ukrytému v poli; kto ho nájde, ukryje ho, v radosti ide, predá všetko, čo má, a kúpi to pole.

Katechéza

1. Dúfať znamená hľadať. Cisárovná Helena

Drahí bratia a sestry, dobrý deň! Vitajte všetci, milí pútnici, ktorí ste prišli do Ríma z mnohých rozličných miest. V tomto meste bohatom na dejiny môžeme byť posilnení vo viere, v láske a v nádeji.

Dnes sa zastavíme pri jednom osobitnom aspekte nádeje. Začal by som spomienkou: ako deti sme pociťovali zvláštne čaro, keď sme si zašpinili ruky od zeme. Pamätáme si to a možno to ešte aj dnes radi pozorujeme: robí nám dobre sledovať hru detí! Hrabú sa v zemi, rozbíjajú tvrdú škrupinu povrchu a chcú vidieť, čo sa skrýva pod ňou…

To, čo Ježiš opisuje v podobenstve o poklade ukrytom v poli (porov. Mt 13, 44), už nie je detská hra, a predsa radosť zo vzácneho objavu zostáva rovnaká. A Pán nám hovorí: také je Božie kráľovstvo. Takto sa nachádza Božie kráľovstvo. Nádej sa zapaľuje, keď kopeme a rozbíjame škrupinu reality, keď ideme pod povrch.

Dnes vám chcem pripomenúť, že keď učeníci Ježiša Krista prvýkrát získali slobodu verejne žiť svoju vieru, začali „kopať“ predovšetkým na miestach jeho umučenia, smrti a zmŕtvychvstania. Tradícia Východu i Západu si pripomína Flaviu Júliu Helenu, matku cisára Konštantína, ako dušu týchto pátraní. Bola to žena, ktorá hľadala. Žena, ktorá kopala. Pokladom, ktorý zapaľuje nádej, je totiž život Ježiša: treba sa vydať po jeho stopách. Koľko iných vecí mohla cisárovná urobiť!

Aké vznešené miesta mohla uprednostniť pred okrajovým Jeruzalemom. Koľko radostí a dvornej slávy mala k dispozícii. Aj my, bratia a sestry, sa môžeme uspokojiť s dosiahnutými pozíciami či s majetkom, väčším alebo menším, ktorý nám dáva istotu. Takto sa však stráca radosť, ktorú sme mali ako deti – túžba hľadať a objavovať, ktorá robí každý deň novým. „Vymýšľať“ – viete – v latinčine znamená „nájsť“. Veľkým „objavom“ Heleny bolo nájdenie svätého kríža. To je ten ukrytý poklad, pre ktorý sa oplatí všetko predať! Kríž Ježiša je najväčší objav života, hodnota, ktorá mení všetky hodnoty.

Helena to dokázala pochopiť azda aj preto, že dlho niesla vlastný kríž. Nenarodila sa na dvore: traduje sa, že bola hostinskou z jednoduchého prostredia, do ktorej sa zaľúbil budúci cisár Konstancius. Vzal si ju, no z mocenských dôvodov ju neskôr neváhal zapudiť a na roky odlúčiť od syna Konštantína. Keď sa Konštantín stal cisárom, aj on jej pripravil nemálo bolesti a sklamaní. Helena však vždy zostala sama sebou: ženou hľadajúcou. Rozhodla sa stať kresťankou a neustále konala skutky lásky, nikdy nezabudla na pokorných, z ktorých sama pochádzala.

Takáto dôstojnosť a vernosť svedomiu, drahí bratia a sestry, mení svet aj dnes: približuje k pokladu, podobne ako práca roľníka. Pestovať vlastné srdce si vyžaduje námahu. Je to najväčšia práca. No keď kopeme, nachádzame; keď sa skláňame, stále viac sa približujeme k tomu Pánovi, ktorý sa zriekol seba samého, aby sa stal podobným nám. Jeho kríž je ukrytý pod kôrou našej zeme.
Môžeme kráčať pyšne a pritom ľahkovážne šliapať po poklade, ktorý je pod našimi nohami. Ale ak sa staneme ako deti, spoznáme iné kráľovstvo, inú silu. Boh je vždy pod nami, aby nás pozdvihol hore.

Preklad Martin Jarábek