Budapešť 3. septembra 2025 (TK KBS) Maďarská mučeníčka Mária Magdolna Bódiová (1921–1945) bude v sobotu 6. septembra blahorečená vo Veszpréme.
Slávnostnému obradu v mene pápeža Leva XIV. bude predsedať kardinál Peter Erdő. Bódi bola zastrelená sovietskym vojakom v obci Liter pri Balatone v posledných týždňoch druhej svetovej vojny, keď sa bránila znásilneniu. Pôvodne plánované blahorečenie na koniec apríla bolo odložené kvôli úmrtiu pápeža Františka, nový pápež Lev XIV. následne potvrdil nový termín.
Trojdňový program púte sa začne v piatok stretnutím mládeže. Po slávnostnom blahorečení bude Bódiino telo v nedeľu prenesené z jej hrobu v Litre na bočný oltár Katedrály sv. Michala vo Veszpréme.
Blahorečením Márie Magdolny Bódi, po slovenskej mučenici Anne Kolesárovej (1928 – 1944) v roku 2018, bude uctená ďalšia mladá žena zo strednej a východnej Európy, ktorá podstúpila smrť z viery a na ochranu svojej dôstojnosti a dôstojnosti iných počas vojnového chaosu.
Mária Magdolna Bódiová bola továrenská robotníčka, oddaná viere a neúnavne sa zasadzovala za deti, starších ľudí a chudobných. Na sviatok Krista Kráľa v roku 1941 zložila súkromný sľub večnej čistoty.
Keď front na konci druhej svetovej vojny dorazil do jej rodnej dediny Liter, 23-ročná Bódi hľadala útočisko v bunkri s ďalšími ženami a deťmi. Dňa 23. marca 1945 do dediny vstúpili sovietski vojaci a napadli ženy pri vchode do krytu. Magdolna Bódiová sa bránila, varovala ostatných a pokúsila sa o útek, no vojak ju chytil a zabil.
Vtedajší veszprémsky biskup a neskôr budapeštiansky arcibiskup, kardinál Jozsef Mindszenty (1892–1975), krátko po jej smrti inicioval proces blahorečenia. Počas komunistickej éry bol proces kanonizácie pozastavený a až v roku 2011 ho emeritnému veszprémskemu arcibiskupovi Gyulovi Marfimu podarilo obnoviť. V roku 2024 pápež František podpísal dekrét o blahorečení.
Uznanie mučeníctva Márie Magdolny Bódiovej upriamuje pozornosť na utrpenie mnohých žien v Maďarsku, ktoré sa v roku 1945 stali obeťami sexuálneho násilia zo strany vojakov Červenej armády.
Odhady počtu znásilnení sa pohybujú od 80 000 do 250 000 prípadov. Sovietski vojaci boli v Maďarsku obzvlášť krutí, zatiaľ čo v spriatelených štátoch, ako Juhoslávia, Československo a Bulharsko, bolo násilie voči civilistom menšie. Obete často mlčali a desaťročia panovalo utajovanie týchto zločinov.
Zdroj: Kathpress, redakčne upravené
