Rím 28. augusta (VaticanNews) V Bazilike sv. Augustína v Ríme si 27. augusta 2025 Cirkev pripomenula svätú Moniku, matku svätého Augustína. Kardinál Pietro Parolin v homílii zdôraznil jej život ako príklad neochvejnej viery a trpezlivej lásky, ktorá modlitbou priviedla k obráteniu manžela i syna. Zároveň vyzval zveriť jej ochrane všetky mamy – zvlášť tie, ktoré stratili dieťa, prežívajú bolesť z ľahostajnosti či závislostí svojich detí, a tiež ženy poznačené násilím a vojnou.
HOMÍLIA NA SLÁVNOSŤ SVÄTEJ MONIKY
Bazilika sv. Augustína
Rím, 27. augusta 2025
Drahí otcovia z Rádu svätého Augustína,
drahí koncelebrujúci kňazi,
drahí bratia a sestry v Pánovi,
teším sa, že sa môžem spolu s vami modliť na sviatok svätej Moniky, v tejto bazilike, ktorá uchováva jej telo.
Teším sa, lebo k tejto svätici mám osobitnú úctu, ale myslím, že ju máme všetci, ktorí sme tu prítomní, pretože nám je prirodzené spájať si ju s našimi mamami. Tie nám nielenže dali telesný život, ale aj s obavami o nás stáli pri nás, vychovávali nás vo viere a krok za krokom nás sprevádzali životom svojou láskou a modlitbou. A ak sú už v nebi, neprestávajú sa prihovárať u Boha a bdieť nad našou cestou.
1. Svätosť Moniky
Svätosť Moniky, ktorá sa narodila v Afrike (v Tagaste, dnešnom Alžírsku) roku 331 a zomrela v Ostii v roku 387, je stručne zhrnutá v kolekte, teda v modlitbe, ktorou sme začali naše slávenie: Boh, potešiteľ zarmútených, vyslyšal zbožné slzy svätej Moniky obrátením jej syna Augustína.
V prefácii sa pripomínajú ďalšie prvky jej svätosti: „Získala ti, Pane, svojho manžela. Duchovne živila deti, rodila ich vždy znova, keď ich videla vzďaľovať sa od teba; a doprial si jej, aby pre svoje úprimné a každodenné slzy jej syn Augustín nezahynul.“
Hlavnou starosťou svätej Moniky bolo obrátenie jej manžela, ktorý sa dal pokrstiť krátko pred smrťou, a kresťanská výchova jej troch detí: Augustína, Navigia a dcéry, ktorej meno nepoznáme.
Svätý Augustín vyznáva, že „meno Ježiš“ „nasával s materským mliekom“ (Conf. 3, 4). Píše tiež, že vo výchove matka premohla negatívny vplyv manžela – pohana, patrícia, veľmi prchkého, ktorý ju podvádzal, no ona ho znášala „láskavým správaním a nezlomnou trpezlivosťou“, až ho nakoniec priviedla ku krstu (Conf. 1, 11; 9, 9).
Pre záchranu syna ho prenasleduje až do Ríma, sprevádza do Milána a potom s ním ide späť do Ostie. A to s veľkou diskrétnosťou: nehovorí, ale sa modlí!
O svojej neusporiadanej mladosti, keď už od šestnástich rokov podľahol vášňam a bludným ideám manichejcov, Augustín priznáva: „Moja spása bola daná úprimným slzám, ktoré moja matka denne preliala.“ (De dono perseverantiae 20, 53).
Vo svojej modlitbe sa obracala k Bohu: „Pre mňa moja matka plakala pred tebou, Pane, so slzami, aké matky nikdy nevyronia ani pri telesnej smrti svojich detí […]; jej slzy tiekli v hojnosti na zem pred tvojimi očami všade, kde sa modlila.“ (Conf. 3, 11).K matke píše: „Verím bez pochybností a tvrdím, že pre tvoje modlitby mi Boh daroval úmysel neuprednostňovať, nechcieť, nemyslieť a nemilovať nič iné ako dosiahnutie pravdy.“ (De Ordine 2, 20).
Príznačná je aj odpoveď jedného biskupa, na ktorého sa svätá Monika obrátila, aby presvedčil syna k návratu k viere: „Nechajte ho, uspokojte sa s modlitbou za neho, lebo nie je možné, aby syn toľkých sĺz zahynul.“ (Conf. 3, 12).
„Syn toľkých sĺz“ – to je najkrajšia definícia, akú možno dať tejto veľkej svätici. No možno ju nazvať aj „syn modlitby“.
Rozlúčka s takou matkou bola pre syna veľmi bolestná, ako vidno zo spomienok v Confessiones. Pripomína posledné chvíle, keď mu matka, „odplácajúc mojim nežnostiam svojimi pohládzaniami, hovorila, že som jej dobrý syn, a s láskavou nežnosťou spomínala, že nikdy nepočula z mojich úst tvrdé či urážlivé slovo voči nej […]; môj život bol s jej životom jedno.“ (Conf. 9, 12).
Pred nami sa tak črtá obraz syna, ktorý je plný vďaky a lásky.
2. Posolstvo pre mamy
Všetkým matkám by som rád predstavil príklad tejto manželky a matky, ktorá vrchovato uskutočnila ideál predstavený v úryvku z Knihy Sirachovcovej, ktorý sme počuli.
Obrátila manžela i syna a naučila nás, že keď sa nedá hovoriť manželovi a deťom o Bohu, treba hovoriť Bohu o manželovi a deťoch. Tajomstvo jej pedagogiky spočíva celé vo viere v účinnosť modlitby a vo vernosti slovám Ježiša, ktoré sme počuli v evanjeliu:
„Proste a dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a otvoria vám. Vari je medzi vami človek, čo by synovi, keď ho prosí o chlieb, dal kameň? Alebo keď ho prosí o rybu, podal by mu hada? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá dobré veci váš Otec, ktorý je na nebesiach, tým, čo ho prosia.“ (Mt 7, 7 – 11).
Želal by som si, aby svätá Monika bola vyhlásená za „Ochrankyňu všetkých žien – manželiek a matiek“, pretože jej život bol živým traktátom pedagogiky.
Pod jej ochranu by som chcel zveriť všetky mamy, ktoré stratili dieťa; mamy, o ktoré sa deti nestarajú; mamy detí, čo sa stratili v priepasti drog; mamy detí nezamestnaných; mamy detí vo väzení; mamy detí vo vojne; mamy detí chorých. Všetky mamy, ktoré majú čo prosiť od Boha pre svoje deti.
Napokon, chcel by som povzbudiť dnešné deti, aby si uvedomili neoceniteľný dar – mať alebo mať kedysi matku, ktorá nás nosila vo svojom lone. Biblia nazýva syna „múdrym“ alebo „bláznom“ podľa toho, aký má vzťah k rodičom (porov. Prís 10, 1; 15, 20).
Pripomínam aj známe príslovie: „Len dve veci nás nikdy neopustia: Božie oko a matkino srdce.“ Matka Ježiša stála na Kalvárii pri ukrižovanom Synovi (Jn 19, 25), ako stoja mamy pri svojich deťoch v čase núdze.
Preklad Martin Jarábek
