Vatikán 27. augusta (TK KBS) Rozhovor pre vatikánske médiá: „Na Ukrajine zúri bratovražedná vojna, škandál pre kresťanov a najmä pre pravoslávny svet.“
„Ako kresťania musíme dať o sebe vedieť, zjednotení, tak ako to urobili naši bratia“ a „musíme tiež svedčiť o pevnom záväzku k spravodlivosti, pretože bez spravodlivosti nemôže byť mier“. Ekumenický patriarcha Bartolomej z Konštantínopolu, ktorý sa zúčastnil na stretnutí v Rimini, aby vystúpil na konferencii o Nicejskom koncile, hovoril v rozhovore pre vatikánske médiá o spoločnom dátume Veľkej noci pre kresťanov a ich svedectve vo svete zničenom vojnou.
Spomína na pápeža Františka a hovorí o Levovi XIV., pričom zdôrazňuje, že prvá cesta nového rímskeho biskupa povedie do Turecka, kde sa bude sláviť výročie Nicejského koncilu.
Oslavujeme 1700. výročie veľkého koncilu v Nicei, ktorý bol zásadný pre históriu všetkých kresťanov a pre jednotu Cirkvi. Aké posolstvo nám tento koncil prináša dnes?
Koncil v Nicei bol míľnikom v celej histórii kresťanstva. Podľa Kristových sľubov Duch Svätý prehovoril a naďalej pôsobí v ľudskej histórii. Otcovia Nicejského koncilu, ktorí zostali verní kerygme Svätého písma, definovali to, čo kresťanská cirkev hlásala tri storočia prostredníctvom krstných symbolov, a zakotvili hlásanú pravdu v kánonoch. Koncil prebúdza kresťanov cirkví našej doby k tomu, že Kristus je skutočne Logos, ktorý sa stal telom, svetlo zo svetla, pravý Boh z pravého Boha, Homoousios, tej istej podstaty ako Otec, lebo keby Ježiš Kristus nebol Bohom spolu s Duchom Svätým, Trojica tej istej podstaty a nedeliteľná, potom by kresťanská história bola len krásnou etickou filozofiou a nie históriou spásy. Z toho vyplývajú všetky naše činy pre dnešok a zajtrajšok.
V Nicei sa diskutovalo o dátume Veľkej noci a hľadala sa dohoda. Prečo po storočiach stále nie je možné, aby kresťania slávili Veľkú noc v ten istý deň, v tú istú nedeľu?
Bohužiaľ, rôzne historické okolnosti nerešpektovali to, čo stanovil koncil. Nie je na nás, aby sme súdili, čo sa stalo, ale aj dnes chápeme, že aby sme boli ako kresťania dôveryhodní, musíme oslavovať Spasiteľovo zmŕtvychvstanie v ten istý deň. Spolu s nebohým pápežom Františkom sme poverili komisiu, aby túto otázku preskúmala.
Začali sme dialóg. Medzi cirkvami však existujú rozdielne názory, a preto je našou úlohou zabrániť novým rozkolom. Pre pravoslávnu cirkev môže to, čo stanovil ekumenický koncil, zmeniť len iný ekumenický koncil. Všetci sme však ochotní počúvať Ducha, ktorý nám podľa nášho presvedčenia tento rok ukázal, aké dôležité je zjednotiť dátum Veľkej noci.
Tento rok mohli všetci kresťania sláviť Veľkú noc v ten istý deň. Veľká noc bola aj dňom posledného verejného vystúpenia pápeža Františka, jeho posledného objatia veriacich. Aké spomienky máte na Františka a ako podľa vás prispel k ekumenickému dialógu?
Pápež František nebol len biskupom Ríma, ako o sebe hovoril. Bol bratom, s ktorým sme sa zhodovali v hlavných problémoch, ktorým dnes ľudstvo čelí, a v hlbokej láske pre jednotu kresťanského sveta. Odo dňa jeho zvolenia sme cítili povinnosť byť prítomní na jeho inaugurácii: pre ekumenického patriarchu to bolo prvýkrát v histórii.
Spoločne sme bojovali za mier medzi národmi, za dialóg s veľkými náboženstvami, za medzináboženský dialóg, za spravodlivosť, za životné prostredie, za najchudobnejších na svete. Stretli sme sa mnohokrát a každé naše stretnutie bolo stretnutím bratov, ktorí sa navzájom milujú. Pán ho odmení za to, čo svedčil svojím životom a svojou prácou. Requiescat in pace.
Chcel som sa vás opýtať, ako prebiehali tieto prvé stretnutia a čo vás zaujalo na týchto prvých krokoch v jeho misii ako biskupa Ríma a pastiera Cirkvi.
Boli sme veľmi ohromení postavou nového pápeža, ktorý sa síce správa inak ako pápež František, ale od samého začiatku preukázal svoje pevné presvedčenie, že bude pokračovať v šľapajách svojho predchodcu. Cítime k nemu silnú afinitu a teší nás najmä to, že jeho prvá zahraničná cesta povedie do Ekumenického patriarchátu v Turecku, k nám a do Nicey, kde spoločne budeme svedčiť o našom pevnom presvedčení pokračovať v ekumenickom dialógu a úsilí našich cirkví čeliť globálnym výzvam. Čakáme na neho s veľkým záujmom.
Vaša Svätosť, svet sužujú vojny. Na Ukrajine prebieha konflikt, ktorý je pre cirkvi bolestnou ranou. V Gaze sa odohráva tragédia, kde ľudia umierajú od hladu. Existujú aj iné vojny, o ktorých sa nehovorí. Čo môžeme urobiť na podporu kultúry bratstva a mieru?
Bohužiaľ, vo svete sa deje mnoho vojen, ktoré často zostávajú mimo záujmu hlavných svetových médií. A potom je tu Ukrajina, bratovražedná vojna, škandál pre kresťanský a najmä pravoslávny svet. Je tu Gaza a celý Blízky východ, kde záujmy vzdialené od potrieb obyvateľstva nevedú k spravodlivému mieru, ale k pokračovaniu strašnej a neľudskej vojny. Ako kresťania musíme dať o sebe vedieť, zjednotení, tak ako to urobili naši bratia, grécky pravoslávny patriarcha Jeruzalema Teofil a latinský patriarcha kardinál Pizzaballa. Musíme tiež vyjadriť naše pevné odhodlanie bojovať za spravodlivosť, pretože bez spravodlivosti nemôže byť mier. Ale ako kresťania máme aj neporaziteľnú zbraň: modlitbu. A na to nesmieme nikdy zabúdať.
S radosťou som prijal pozvanie a som tu v Rimini, aby som ponúkol svoje skromné svedectvo. Zajtra sa vrátim do Istanbulu, do svojej rezidencie.
Vatikán – Andrea Tornielli
