Vatikán 24. augusta (VaticanNews) Pri poludňajšej modlitbe Anjel Pána v nedeľu 24. augusta pápež pripomenul, že spása nie je samozrejmosťou pre tých, ktorí si myslia, že už majú všetko splnené. Nestačí náboženský zvyk ani znalosť učenia, pravá viera sa prejavuje v každodennom živote, keď sa stáva mierou našich rozhodnutí, vedie k obete z lásky a k budovaniu spravodlivosti a pokoja.

Drahí bratia a sestry, požehnanú nedeľu!

V centre dnešného Evanjelia (Lk 13, 22 – 30) nachádzame obraz „tesnej brány“, ktorý Ježiš používa ako odpoveď jednému človeku, čo sa ho pýta, či je málo tých, čo budú spasení. Ježiš hovorí: „Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo hovorím vám: Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebudú môcť. “ (v. 24).

Na prvý pohľad v nás tento obraz vyvoláva otázku: ak je Boh Otcom lásky a milosrdenstva, ktorý nás vždy prijíma s otvorenou náručou, prečo Ježiš hovorí, že brána spásy je úzka?

Pán nás určite nechce odradiť. Jeho slová slúžia predovšetkým na to, aby otriasli namyslenosťou tých, čo si myslia, že už sú spasení, tých, čo praktizujú náboženstvo a preto sa cítia byť „v poriadku“. V skutočnosti však nepochopili, že nestačí konať náboženské úkony, ak nemajú pretvorené srdce: Pán nechce kult oddelený od života a nemá záľubu v obetiach a modlitbách, ak nás nevedú k tomu, aby sme žili lásku k bratom a praktizovali spravodlivosť. Preto, keď sa postavia pred Pána a budú sa chváliť, že s ním jedli a pili a že počúvali jeho učenie, dostanú odpoveď: „Ja neviem, odkiaľ ste; odíďte odo mňa všetci, čo pášete neprávosť!“ (v. 27).

Bratia a sestry, krásna je táto výzva, ktorá k nám dnes prichádza z evanjelia: zatiaľ čo sa nám niekedy stáva, že súdime tých, ktorí sú vzdialení od viery, Ježiš spochybňuje „istotu veriacich“. Veď nám hovorí, že nestačí vyznávať vieru slovami, jesť a piť s ním pri slávení Eucharistie alebo dobre poznať kresťanské učenie. Naša viera je pravá, keď objíma celý náš život, keď sa stáva kritériom našich rozhodnutí, keď nás robí ženami a mužmi, ktorí sa zasadzujú za dobro a riskujú v láske tak, ako to urobil Ježiš. On si nevybral ľahkú cestu úspechu či moci, ale aby nás spasil, miloval nás až natoľko, že prešiel cez „tesnú bránu“ kríža. On je mierou našej viery, on je bránou, ktorou musíme prejsť, aby sme boli spasení (porov. Jn 10, 9), keď žijeme jeho lásku a stávame sa vo svojom živote tvorcami spravodlivosti a pokoja.

Niekedy to znamená robiť ťažké a nepopulárne rozhodnutia, bojovať proti vlastnému egoizmu a obetovať sa pre druhých, vytrvať v dobrom tam, kde sa zdá, že prevládajú logiky zla, a podobne. Ale keď prekročíme tento prah, objavíme, že život sa pred nami otvára novým spôsobom a už teraz vstupujeme do veľkého Božieho srdca a do radosti večnej hostiny, ktorú nám pripravil.

Vzývajme Pannu Máriu, aby nám pomohla s odvahou prejsť cez „tesnú bránu“ evanjelia, aby sme sa mohli s radosťou otvoriť šírke lásky Boha Otca.

Preklad Martin Jarábek