Vatikán 21. augusta (VaticanNews) Na generálnej audiencii v stredu 20. augusta pápež Lev XIV. uvažoval o zmysle kresťanského milosrdenstva – o bezplatnom objatí darovanom bez akýchkoľvek podmienok, ktoré je také dôležité pre pokoj.
„Skutočné odpustenie nečaká na pokánie, ale ponúka sa ako prvé, ako nezaslúžený dar, ešte predtým, ako je prijaté.“ Týmito slovami komentoval pápež Lev XIV. úryvok z Jánovho evanjelia, ktorý opisuje Ježiša, ako podáva chlieb aj zradcovi Judášovi. Je to Božia logika, veľmi vzdialená od ľudskej logiky „dávam, aby si dal“. Ako vysvetlil pápež, Ježiš neprehliada to, čo sa deje, ale práve preto, že vidí s jasnosťou, vie, že „slobodu druhého, aj keď sa stratí v zle, môže ešte dosiahnuť svetlo tichého gesta“. To je pohoršenie „preventívneho“ odpustenia, ktoré predchádza a ponúka objatie milosrdenstva bez akejkoľvek predbežnej podmienky. Tak, ako sa to stalo mýtnikovi Zachejovi, ktorý sa obrátil preto, že bol povolaný a prijatý Ježišom, keď sa sám pozval do jeho domu – na veľké pohoršenie všetkých, ktorí stáli pred týmto prelomovým gestom Nazaretského.
Ako veľmi naše životy a naše vzťahy potrebujú toto odpustenie. Ako veľmi ho potrebuje aj náš svet – odpustenie, ktoré „nie je zabudnutím, nie je slabosťou“. Do pamäti sa vracajú prorocké slová posolstva k Svetovému dňu pokoja 2002, ktoré Ján Pavol II. zverejnil krátko po teroristických útokoch z 11. septembra na Spojené štáty. Zatiaľ čo všetci uvažovali o „preventívnej“ vojne, ako odozve na obrovský útok, pápež chcel povedať: „Niet pokoja bez spravodlivosti, niet spravodlivosti bez odpustenia.“ „Mnohokrát – vyhlasoval pápež Wojtyła – som sa zamýšľal nad otázkou: aká je cesta, ktorá vedie k plnému obnoveniu morálneho a spoločenského poriadku, tak barbarsky porušeného? Presvedčenie, ku ktorému som dospel uvažovaním a konfrontáciou s biblickým zjavením, je, že porušený poriadok sa úplne neobnoví inak, než spojením spravodlivosti a odpustenia. Piliere skutočného pokoja sú spravodlivosť a tá osobitná forma lásky, ktorou je odpustenie.“ Nielen jednotlivci, ale aj „rodiny, spoločenstvá, štáty, ba aj sama medzinárodná komunita sa potrebujú otvoriť odpusteniu, aby sa znovu nadviazali prerušené väzby, aby sa prekonali situácie neplodného vzájomného odsudzovania, aby sa zvíťazilo nad pokušeniami vylúčiť iných a odoprieť im možnosť odvolania. Schopnosť odpúšťať je základom každého projektu spravodlivejšej a solidárnejšej budúcej spoločnosti.“
Naopak, chýbajúce odpustenie, vysvetľoval Ján Pavol II., „najmä keď udržiava pokračovanie konfliktov, má obrovské náklady na rozvoj národov. Prostriedky sa využívajú na podporu zbrojenia, na výdavky na vojny, na následky hospodárskych odvetných opatrení. Takto chýbajú finančné zdroje potrebné na budovanie rozvoja, pokoja, spravodlivosti. Koľko bolestí ľudstvo znáša pre neschopnosť zmieriť sa, aké oneskorenia trpí pre neschopnosť odpustiť! Pokoj je podmienkou rozvoja, ale pravý pokoj je možný iba vďaka odpusteniu.“ Pápež Lev na záver audiencie vysvetlil, že „bez odpustenia nikdy nebude mier!“ A pozval nás na deň modlitby a pôstu za pokoj v piatok 22. augusta, aby sme vyprosovali príhovor Panny Márie, Kráľovnej pokoja, a prosili Boha o pokoj a spravodlivosť pre svet sužovaný vojnami. Pre náš svet, ktorý tak veľmi potrebuje „preventívne“ odpustenie.
Andrea Tornielli – VaticanNews
Preklad Martin Jarábek
