Castel Gandolfo 19. augusta (TK KBS) „Nikdy predtým som nič také nezažil. Bežne spím na stanici vo Velletri, a dnes som sa cítil ako doma, keď som bol malý,“ hovorí dojatý 57-ročný bezdomovec Massimiliano. V nedeľu obedoval Lev XIV. so 110 chudobnými, zverencami charity z diecézy Albano. Predtým slúžil svätú omšu za účasti mnohých z nich. Bol to mimoriadny a historický deň blízkosti Svätého Otca s ľuďmi „najkrehkejšími ekonomicky a spoločensky“.
V nedeľu sa ide spolu na omšu, po nej káva v bare a potom sa obeduje doma. Znie to ako program sviatočného dňa typickej katolíckej rodiny. A práve takto, ako v rodine, strávili nedeľu 17. augusta pápež Lev XIV. a 110 zverencov charity z Albana.
Trikolóra
„Je to dôležitý deň,“ komentoval pre vatikánske médiá starosta Albana Massimiliano Borelli, keď očakával príchod pápeža pred deviatou hodinou ráno na začiatku Via della Rotonda v meste Albano Laziale. Dôležitý „pre silný význam blízkosti, ktorú Svätý Otec chce prejaviť tým najkrehkejším, ekonomicky aj spoločensky“.
Starosta, ktorého oblek bol slávnostne ozdobený trikolórou v farbách Talianska, sa neskôr zúčastnil omše s pápežom a s chudobnými. Mesto ešte nezažilo takúto udalosť.
Príchod pápeža
Keď Lev XIV. prišiel na Via della Rotonda o 9:05, stovky veriacich stojacich za zábranami pozdĺž chodníkov na pravej aj ľavej strane začali volať: „Nech žije pápež!“ Pápež s úsmevom podával ruky a žehnal. Mal prejsť len niekoľko metrov, kým dorazí do sanktuária Santa Maria della Rotonda, kde o 9:30 slávil eucharistiu spolu s chudobnými a za účasti ich zverencov Caritas.
Pápež sa stal blízkym pre najmenej privilegovaných
Po omši sa oblaky nad Albanom, ktoré zmierňovali horúčavu, zmenili na hustý dážď. V sídle charity na Piazza Vescovile, kde sa všetci 110 účastníci obeda v Borgo Laudato si’ zhromaždili pred odchodom do Pápežských palácov, každý hľadal úkryt, kde sa dalo.
„Pápež počas homílie použil dokonalé slová, opisujúce presne to, čím by mala byť Caritas,“ hovorí Clara Borri, psychologička z Centra podpory Caritas v Albane, ktorá pracuje so slovami a nad slovami. „To, čo povedal, bolo plné intenzity a energie – pokračuje psychologička so slzami v očiach, trochu z dojatia, trochu od dažďa, chránila sa pod prístreškom – presne to, čo Caritas potrebuje. Povedal, že Cirkev by mala byť okrúhla, bez okrajov, pohostinná. A presne taká by mala byť činnosť Caritas. A to, čo ma zasiahlo, je fakt, že sám dáva príklad – prijíma, pozýva, stáva sa blízkym tým posledným.“
Príchod hostí
Keď pápež Lev XIV. modlil Anjelskú modlitbu v Castel Gandolfo, dážď prestal a zverenci charity začali prichádzať po častiach, niekoľkými autobusmi, na námestie pred Pavilón odpočinku v Borgo Laudato si’ v Pápežských palácoch v Castel Gandolfo. Tu ich privítal aperitívom personál Borgo. Pod stanom v tvare písmena L bol pripravený dlhý stôl, tiež v tvare L: jeho dlhé ramená sa stretajú pri okrúhlom stole. Práve tu si sadne pápež – nie s náboženskými a civilnými autoritami, ale s tromi zverencami služieb Caritas v Albane.
Svätý Otec – toto je tvoj dom, tvoja rodina
Keď sme hovorili so zúčastnenými, jeho miesto bolo ešte prázdne, ale spolusediaci pri stole už sedeli a čakali. „Nikdy predtým som nič také nezažil – my, ktorí sme obyčajne na okraji, dnes obedujeme s pápežom,“ hovorí Massimiliano Teriaca, 57-ročný bezdomovec, ktorý si so silným dojatím sadá na miesto po pravej strane Svätého Otca.
Muž, ktorý spí na železničnej stanici vo Velletri, približne rok navštevuje sídlo Caritas na Piazza Vescovile: využíva sprchy, dostáva jedlo a podrobí sa lekárskym vyšetreniam. „Tu nejde len o charitu, ale o rodinu – a to sa mi páči,“ hovorí, než ho prerušil šum pri stoloch.
Pápež už prišiel, prechádza medzi stojacimi hosťami, podáva ruky, zdraví deti a zaujme miesto. Privítal ho kardinál Fabio Baggio, generálny riaditeľ Centra vyššieho vzdelávania Laudato Si’ a podsekretár Dikastéria pre integrálny rozvoj človeka, ktorý presne vystihol podstatu chvíle: „Svätý Otec, toto je tvoj dom a my sme tvoja rodina.“
„Dobrú chuť!“
A naozaj, ako každý vážený nedeľný obed, aj tento sa začal krátkym prejavom „hlavy rodiny“. „Byť dnes tu popoludní na tomto obede – hovorí Lev XIV. – znamená žiť spolu s Bohom, v spoločenstve a bratstve. Ďakujem a dobrú chuť!“
O 15:30 hostia vychádzajú bránou Pápežských palácov, ktorá vedie na Piazza Pia. Medzi nimi aj Massimiliano, zjavne šťastný. „Bol to úžasný deň,“ hovorí dojatý. „Mal som možnosť sedieť pri rovnakom stole ako pápež. Mali sme dobrý rozhovor. Chcel vedieť o mojom živote, kde bývam. Povedal som mu, že žijem na ulici. Chcel vedieť, či tu v Albane je nocľaháreň. Povedal som, že nie, ale že diecéza pracuje na jej vybudovaní. Cítil som sa vypočutý, som si istý, že pre nás, chudobných, urobí veľa. Je to mimoriadny človek. Cítil som sa ako doma, ako keď som bol malý.“
Deň mimoriadnej obyčajnosti
„Je pravda, prežili sme historický deň – hovorí biskup Albana, monsignor Vincenzo Viva – ale v skutočnosti to, čo sa dnes stalo: stretnutie pri eucharistickom stole, na omši a potom pri obede spolu s chudobnými, je to, čo sa deje každý deň v našich Centrách podpory, v našej diecéznej Caritas. Len to, čo sa deje bežne, nie je viditeľné, aj preto, že žijeme v spoločnosti, ktorá nechce vidieť chudobných a vylúčených. Pápež dal viditeľnosť realite, ktorá je v centre našej diecézy – realite služby tým posledným. Pre chudobných bolo stretnutie s pápežom obnovením spravodlivosti: fakt, že nástupca Petra venoval pozornosť práve im.“
Zdroj: VaticanNews, poľská redakcia, redakčne upravené
