Bratislava 18. augusta (TK KBS) Svätá Helena, celým menom Flavia Júlia Helena Augusta, sa narodila okolo roku 249 v dnešnom Turecku do skromnej pohanskej rodiny.

Jej krása a múdrosť očarili rímskeho generála Konštancia Chlóra, za ktorého sa vydala. Spolu mali syna Konštantína, budúceho „Veľkého“ cisára. Neskôr, keď sa jej manžel stal spolucisárom, musela sa podľa zvykov vzdialiť z cisárskeho dvora.

Cisárovná a kresťanka

Po synovom nástupe na trón sa k nemu vrátila a dostala titul Augusta. Okolo šesťdesiatky prijala kresťanstvo a zasvätila svoj život pomoci Cirkvi a charite. Stála pri zakladaní chrámov v Ríme i vo Svätej zemi a svojho syna viedla k väčšej otvorenosti voči viere, čo viedlo aj k Milánskemu ediktu z roku 313 – daru náboženskej slobody.

Pútnička, ktorá našla Kríž

Vo vysokom veku sa vydala na púť do Svätej zeme, kde podľa tradície objavila Kristov kríž. Hoci nie všetci historici túto udalosť potvrdzujú, zostala symbolom jej viery a oddanosti. Svätá Helena zomrela okolo roku 330 v náručí svojho syna. Jej smrť oplakávala celá ríša a Cirkev. Dodnes ju uctievame ako svätú a jej sviatok slávime 18. augusta.

Zdroj: Životopisy svätých, redakčne upravené