Castel Gandolfo 15. augusta (VaticanNews) Pri modlitbe Anjel Pána na Námestí slobody v Castel Gandolfe pápež Lev XIV. pripomenul, že sviatok Nanebovzatia Panny Márie odhaľuje cieľ našej životnej púte – Boha, plnosť lásky a radosti. Mária, vzatá s telom i dušou do neba, zostáva živým prameňom nádeje pre veriacich putujúcich dejinami.

Zdroj: VaticanNews

Drahí bratia a sestry, požehnaný sviatok!

Otcovia Druhého vatikánskeho koncilu nám zanechali nádherný text o Panne Márii, ktorý si dnes rád s vami znovu prečítam, keď slávime sviatok Nanebovzatia do slávy neba. Na konci dokumentu o Cirkvi koncil hovorí takto: „Matka Ježiša, tak ako je už v nebi oslávená na tele i na duši, je obrazom a začiatkom Cirkvi, ktorá má mať svoje zavŕšenie v budúcom veku. Podobne na zemi žiari teraz putujúcemu Božiemu ľudu ako znak istej nádeje a útechy, kým nepríde deň Pánov (porov. 2 Pt 3, 10)“ (Lumen gentium, 68).

Panna Mária, ktorú vzkriesený Kristus vzal s telom a dušou k sebe do slávy, žiari ako ikona nádeje pre svoje deti putujúce dejinami. Ako si nespomenúť na verše Danteho v poslednom speve Raja? V modlitbe vloženej do úst svätému Bernardovi, ktorá sa začína slovami: „Panna Matka, dcéra svojho Syna“ (XXXIII, 1), básnik chváli Pannu Máriu, lebo tu dolu, medzi nami smrteľníkmi, je „živým prameňom nádeje“ (tamže, 12), teda prameňom živej, hojnej nádeje.

Sestry a bratia, táto pravda našej viery je úplne v súlade s témou jubilea, ktoré práve prežívame: „Pútnici nádeje“. Pútnik potrebuje cieľ, ktorý by nasmeroval jeho cestu: cieľ krásny, príťažlivý, ktorý by mu ukazoval smer, povzbudil ho, keď je unavený, a stále v jeho srdci oživoval túžbu a nádej. Na ceste života je týmto cieľom Boh, nekonečná a večná Láska, plnosť života, pokoja, radosti a každého dobra. Ľudské srdce je priťahované takouto krásou a nie je šťastné, kým ju nenájde, a skutočne riskuje, že ju nenájde, ak sa stratí uprostred „temného lesa“ zla a hriechu.

A tu je milosť: Boh vyšiel v ústrety nám, prijal naše telo, z hliny stvorené, a vzal ho so sebou – symbolicky hovoríme „do neba“, teda k Bohu. To je tajomstvo Ježiša Krista, ktorý sa pre našu spásu stal človekom, zomrel a vstal z mŕtvych, a neoddeliteľne od neho je aj tajomstvo Panny Márie, ženy, z ktorej si Boží Syn vzal telo, to zjavuje tajomstvo Cirkvi, mystického tela Kristovho. Je to jediné tajomstvo lásky, a teda aj slobody. Ako Ježiš povedal „áno“, tak aj Mária povedala „áno“, uverila Pánovmu slovu. Celý jej život bol púťou nádeje spolu s jej Synom, Božím Synom, púťou, ktorá ju cez Kríž a Zmŕtvychvstanie priviedla domov, do Božieho náručia.

Preto, kým sme na ceste, ako jednotlivci, ako rodina, ako spoločenstvo, najmä keď sa objavia mraky a cesta sa stáva neistou a ťažkou, zdvihnime pohľad, pozrime na ňu, našu Matku, a znovu nájdeme nádej, ktorá nesklame (porov. Rim 5, 5).

Preklad Martin Jarábek