Vatikán 14. augusta (TK KBS) Nový vedúci Laboratória pre reštaurovanie obrazov a drevených materiálov Vatikánskych múzeí Paolo Violini v rozhovore pre Vatican News hovorí o emóciách spojených s koordináciou ochrany diel, ktoré sú pre ľudstvo také zásadné. Zároveň naznačuje aj ďalšie plánované práce: reštaurovanie Rafaelovej lodžie a do Veľkej noci špeciálny zásah na Michelangelovom majstrovskom diele v Sixtínskej kaplnke.
Mimoriadna údržba Michelangelovho Posledného súdu v roku 2026 a ešte predtým reštaurovanie Rafaelovej lodžie. V duchu „veľkých majstrov“ dejín umenia sa nový vedúci laboratória Paolo Violini pripravuje na svoju novú úlohu. Violini, ktorý od začiatku augusta nahradil Francescu Persegatiovú, vedúcu inštitúcie od roku 2017, prezradil pre vatikánske médiá prvé výzvy, ktoré ho čakajú.
V znamení Rafaela
Od roku 1988 sa venuje výskumu a konzervácii majstrovských diel z pápežských zbierok. Kariéru začal prácou v Raffaelových sieňach, kde ako hlavný reštaurátor dokončil obnovu Stanza della Segnatura v roku 2000 a Stanza di Eliodoro v roku 2012.
Jeho snom je dokončenie cyklu miestnosťou „Požiar v Borgu“: „Vždy myslím na Rafaela, pretože som v týchto priestoroch pracoval 17 rokov. Reštaurovanie miestnosti Požiar v Borgu sa začalo, ale ešte nie je dokončené,“ vysvetľuje. Zaoberať sa tým by znamenalo preskúmať „dôležitý moment prechodu medzi Raffaelom a jeho dielňou“. Znamenalo by to tiež „lepšie porozumieť freskám v Konštantínovej sieni“, ktoré boli nedávno opäť predstavené verejnosti a vytvorili ich Raffaelovi žiaci Giulio Romano a Giovanni Francesco Penni.
Mimoriadna údržba Posledného súdu
Od januára 2026 pritiahne činnosť laboratória pozornosť širokej verejnosti. Začne sa mimoriadna údržba Michelangelovho Posledného súdu. Ide o prácu, ktorá dopĺňa každoročnú bežnú údržbu pomocou výťahu alebo mechanického „pavúka“. Je nevyhnutná kvôli vplyvu veľkého počtu návštevníkov na zachovanie týchto svetoznámych fresiek. „Mali by sme skončiť v marci, aby sme uvoľnili stenu pred začiatkom Veľkého týždňa,“ hovorí Violini. Počas troch mesiacov bude postavené lešenie, ktoré pokryje celú stenu. Bude pozostávať z desiatich pracovných plošín s výťahom, čo umožní pracovať naraz 10 – 12 ľuďom, mať bližší kontakt s dielom a skrátiť čas prác bez obmedzenia výhľadu návštevníkov.
Rafaelova lodžia – svetové dedičstvo
Začala sa aj päťročná rekonštrukcia Rafaelovej lodžie.
„Štrnásť polí s jemnými štukami a freskami, dielo Giovanniho da Udine a ďalších spolupracovníkov,“ označil Violini za „dedičstvo ľudstva“. „Dalo vzniknúť dekoratívnemu žánru grotesky, ktorý sa znovuobjavil z rímskej antiky a bol veľmi rozšírený v celom 16. storočí.“
Vášeň a tradícia
V nasledujúcich mesiacoch čakajú 26 vatikánskych reštaurátorov z maliarskej dielne náročné projekty, v niektorých prípadoch s pomocou externých kolegov, všetko pod koordináciou Violiniho. Sila tímu spočíva nielen v nadšení pre prácu, ale aj v bohatých vedomostiach, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu. „Kontinuita“ je slovo, ktoré podľa Violiniho najlepšie vystihuje tajomstvo profesionality majstrov pápežských zbierok.
Neprerušené odovzdávanie poznatkov
„Máme za sebou významnú históriu,“ hovorí Violini. „Laboratórium bolo založené v roku 1923, no história konzervácie vo Vatikáne siaha ešte ďalej – do 19. storočia, keď diela podliehali jurisdikcii umelcov Akadémie sv. Lukáša.“
Existuje teda „niť kontinuity“, ktorá sa nikdy neprerušila – od Biagia Biagettiho pred sto rokmi až po Francescu Persegatiovú, prvú ženu prijatú do tejto inštitúcie v roku 1990, ktorá teraz ukončila svoju službu.
„Niektoré princípy boli prítomné už v kultúrnej debate 19. storočia a pokračovali v čase so všetkými technologickými a vedeckými aktualizáciami nášho povolania,“ vysvetľuje Violini a zdôrazňuje osobitosť reštaurovania vo Vatikáne. „Viac než inde sa tu venuje mimoriadna pozornosť nehmotnej hodnote umeleckého diela.“ Pohľad teda presahuje maliarsku plochu – reštaurátori pápeža sú aj strážcami kresťanského posolstva a viery, ktoré každé sakrálne dielo nesie. Tento celostný prístup pripomína vzťah medzi lekárom a pacientom.
Prítomnosť laboratória vo vnútri Vatikánskych múzeí umožňuje výnimočný prístup ku konzervácii a zaručuje zachovanie obrovského dedičstva pre budúce generácie: 7 kilometrov výstavných priestorov, ako sú rímske baziliky či exteriérové pamiatky v správe Vatikánu.
Zdroj: VaticanNews, česká redakcia
