Vatikán 6. augusta (VaticaNews) V ďalšej katechéze Jubilejného cyklu Svätý Otec uvažuje nad symbolickým významom prípravy veľkonočnej večere. Ukazuje, že láska nie je náhoda, ale vedomá voľba, ktorá si vyžaduje čas, ochotu a pripravenosť. Pápež pripomenul, že tak ako Ježiš všetko slobodne a starostlivo pripravil, aj my máme pripraviť priestor v srdci, v živote, v každodennosti pre Božiu prítomnosť a spoločenstvo.

GENERÁLNA AUDIENCIA
(Streda 6. augusta 2025)

KATECHÉZA
CYKLUS KATECHÉZ – JUBILEUM 2025
JEŽIŠ KRISTUS, NAŠA NÁDEJ
III. Ježišova Veľká noc
1.    Príprava večere
„Tam nám pripravte“ (Mk 14, 15)
Čítanie: Mk 14, 12 – 16

V prvý deň sviatkov nekvasených chlebov, keď sa zabíjala veľkonočná obeta, povedali Ježišovi jeho učeníci: „Kde chceš, aby sme ti išli pripraviť veľkonočnú večeru?“ Nato poslal dvoch svojich učeníkov a povedal im: „Choďte do mesta a stretne vás človek, ktorý bude niesť krčah vody. Choďte za ním a kam vojde, povedzte pánovi domu: ‚Učiteľ odkazuje: Kde je moja izba, v ktorej by som mohol jesť veľkonočného baránka so svojimi učeníkmi?‘ On vám ukáže na poschodí veľkú prestretú miestnosť; tam nám pripravte.“ Učeníci odišli, prišli do mesta a našli všetko tak, ako im povedal, a pripravili veľkonočnú večeru.

Drahí bratia a sestry,

pokračujeme na našej jubilejnej ceste objavovania Kristovej tváre, v ktorej naša nádej nadobúda podobu a pevnosť. Dnes začíname uvažovať nad tajomstvom Ježišovho utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania. Začnime meditáciou nad slovom, ktoré sa môže zdať jednoduché, no ukrýva vzácne tajomstvo kresťanského života: pripraviť.

V Markovom evanjeliu čítame, že „v prvý deň nekvasených chlebov, keď sa obetúvala veľkonočná obeta, spýtali sa učeníci Ježiša: „Kde chceš, aby sme ti išli pripraviť veľkonočnú večeru?“ (Mk 14, 12). Je to praktická otázka, no zároveň plná očakávania. Učeníci tušia, že sa chystá niečo dôležité, hoci nepoznajú podrobnosti. Ježišova odpoveď znie takmer ako hádanka: „Choďte do mesta a stretne vás človek, ktorý nesie krčah vody.“ (v. 13) Detaily nadobúdajú symbolický význam: muž nesúci krčah – v tej dobe zvyčajne ženský úkon –, pripravená horná sála, neznámy pán domu. Akoby bolo všetko už vopred zariadené. A v skutočnosti to tak aj je. Toto evanjeliové rozprávanie odhaľuje, že láska nie je dielom náhody, ale vedomou voľbou. Nie je to len spontánna reakcia, ale rozhodnutie, ktoré si vyžaduje prípravu.

Ježiš nečelí svojmu utrpeniu z nutnosti, ale z vernosti. Prijal túto cestu slobodne a starostlivo. A to nás utešuje: vedieť, že dar jeho života vychádza z hlbokej vôle, a nie z náhleho impulzu.
Tá „už pripravená horná sála“ nám hovorí, že Boh nás vždy predchádza. Ešte skôr, než si uvedomíme, že potrebujeme prijatie, Pán nám už pripravil priestor, kde môžeme nájsť seba samých a cítiť sa ako jeho priatelia. Týmto miestom je v konečnom dôsledku naše srdce – „miestnosť“, ktorá sa môže javiť prázdna, no čaká len na to, aby bola rozpoznaná, naplnená a opatrujúco prijatá.

Veľká noc, ktorú majú učeníci pripraviť, je už pripravená v Ježišovom srdci. On všetko premyslel, zariadil, rozhodol. Napriek tomu žiada svojich priateľov, aby urobili svoju časť. To nás učí niečomu podstatnému pre náš duchovný život: milosť nepopiera našu slobodu, ale ju prebúdza. Boží dar neruší našu zodpovednosť, ale ju robí plodnou.
Aj dnes, rovnako ako vtedy, je potrebné pripraviť večeru. Nejde len o liturgiu, ale o našu ochotu vstúpiť do gesta, ktoré nás presahuje. Eucharistia sa neslávi len na oltári, ale aj v každodennosti, kde možno všetko žiť ako obetu a vzdávanie vďaky.

Pripraviť sa na túto eucharistiu neznamená robiť viac, ale urobiť priestor. Znamená to odstrániť prebytočné, znížiť nároky, prestať pestovať nereálne očakávania. Príliš často si totiž mýlime prípravy s ilúziami. Ilúzie nás rozptyľujú, prípravy nás vedú. Ilúzie očakávajú výsledok, prípravy umožňujú stretnutie.

Skutočná láska, pripomína nám evanjelium, sa dáva ešte skôr, ako je opätovaná. Je to dar, ktorý predchádza. Nezakladá sa na tom, čo dostáva, ale na túžbe niečo darovať. To je to, čo Ježiš prežil so svojimi: kým oni ešte nechápali, kým ho jeden zradil a druhý zaprel, on už pripravoval večeru spoločenstva pre všetkých.

Drahí bratia a sestry, aj my sme pozvaní „pripraviť Pánovu Veľkú noc“. Nielen tú liturgickú, ale aj tú vo vlastnom živote. Každý prejav ochoty, každý nezištný skutok, každé odpustenie ponúknuté vopred, každá trpezlivo prijatá námaha je spôsob, ako pripraviť miesto, kde môže prebývať Boh.

Môžeme si položiť nasledovné otázky: Ktoré priestory môjho života potrebujem upratať, aby boli pripravené prijať Pána? Čo dnes pre mňa znamená „pripraviť“? Možno sa vzdať jednej požiadavky, prestať čakať, že sa zmení ten druhý, urobiť prvý krok. Možno viac počúvať, menej konať alebo sa naučiť dôverovať tomu, čo už bolo pripravené.

Ak prijmeme pozvanie pripraviť priestor pre spoločenstvo s Bohom a medzi nami, objavíme, že sme obklopení znakmi, stretnutiami a slovami, ktoré nás smerujú k tej veľkej sále, priestrannej a už pripravenej, v ktorej sa ustavične slávi tajomstvo nekonečnej lásky, ktorá nás nesie a vždy predchádza.

Nech nám Pán dá milosť byť pokornými pripravovateľmi jeho prítomnosti. A nech v tejto každodennej dispozícii rastie aj v nás dôvera, ktorá nám umožní čeliť všetkému s oslobodeným srdcom. Pretože tam, kde bola láska pripravená, tam môže život skutočne rozkvitnúť.


Preklad Martin Jarábek