Vatikán 5. augusta (TK KBS) V Bazilike Santa Maria Maggiore celebroval slávnostnú svätú omšu na výročie posvätenia pápežskej baziliky a na slávnosť, pri ktorej sa pripomína zázračný snehový dážď v Ríme, kardinál arcikňaz Rolandas Makrickas. V tomto jubilejnom roku, povedal, pútnici prosia, aby mohli byť svedkami veľkých Božích skutkov vo svete s „obnovenou vierou a srdcom čistým ako sneh“.
Byť „svedkami“ „veľkých skutkov“ Boha vo svete s „obnovenou vierou a srdcom čistým ako sneh“: to žiadajú pútnici, ktorí prekračujú Svätú bránu Baziliky Santa Maria Maggiore v tomto svätom roku. Zdôraznil to kardinál arcikňaz Rolandas Makrickas, ktorý dnes ráno, v utorok 5. augusta, slávil slávnostnú omšu pri príležitosti výročia vysvätenia pápežskej baziliky a slávnosti Panny Márie snežnej. V homílii pripomenul históriu prvého mariánskeho svätostánku na Západe a spomenul, ako dal baziliku postaviť pápež Liberius a patricij Giovanni na základe sna, v ktorom Panna Mária žiadala, aby na kopci, kde napadol sneh, postavili kostol a zasvätili jej ho. Podľa tradície tak v horúcej noci medzi 4. a 5. augustom 358 na Esquilíne napadol sneh a Liberius na ňom nakreslil rozmery nového kostola.
Sneh spája „krásu a nezištnosť“
„Každý rok tisíce veriacich žasnú a inšpirujú sa snehom z bielych lístkov ruží, ktoré padajú zo stropu našej baziliky. Dnes sme všetci svedkami tohto znamenia,“ povedal Makrickas s odkazom na spomienku na zázračnú udalosť „sneženia“, ktorá sa stala ráno a ktorá sa zopakuje dnes popoludní počas druhej večernej modlitby, ktorej bude predsedať arcibiskup Edgar Peña Parra, zástupca štátneho sekretariátu.
Makrickas pripomenul, že práve pred rokom pápež František, ktorý dnes spočíva v Bazilike Santa Maria Maggiore, chcel predsedať vešperám a pri tradičnom snežení „nám hovoril o dvojakom pocite, ktorý prírodný jav bieleho snehu vždy vyvoláva v ľudskom srdci, a to: obdiv a úžas“. Tak zdôraznil, že sneženie možno chápať ako „symbol milosti“, teda reality, ktorá spája „krásu a nezištnosť“: je to niečo, čo si nemožno „zaslúžiť, ani kúpiť, možno to len prijať ako dar“. Tento dar je ako taký úplne „nepredvídateľný“, rovnako ako sneženie v Ríme uprostred leta: odtiaľ vyplýva výzva, aby sme nestratili „schopnosť obdivovať a žasnúť“, ktoré sú súčasťou samotnej skúsenosti viery.
Všetky znaky prejavu Božej blízkosti
Sneh, pokračoval kardinál, pripomína aj „belobu, čistotu“, znaky príslušnosti k nebeskému svetu: hovoria o tom evanjeliá, ktoré opisujú Premenenie a anjelov v Ježišovom hrobe ráno v deň zmŕtvychvstania. Úžas, obdiv a beloba ako čistota, milosť a prejav Božej blízkosti, sú skutočnosti, ktoré Makrickas označil za „veľmi sugestívne“ a „všetky spojené v Márii“, protagonistke prvého sneženia na Esquiline.
Mária zviditeľňuje skutky Pána, nie svoje ťažkosti
Panna Mária „zviditeľňuje skutky Pána“: nie svoje ťažkosti a starosti – objasnil kardinál –, zvýrazňuje Pána. A hoci vždy existuje pokušenie dať sa ovládnuť strachom, Panna Mária ukazuje, že „to nie je správna cesta pre nás“: Pre Máriu je Boh tou najväčšou skutočnosťou v živote: „odtiaľ pramení Magnifikat, odtiaľ pochádza radosť z viery a zo života“. Aj preto, že radosť, ako zdôraznil, nevzniká „z neprítomnosti problémov“, ale z „viery v prítomnosť Boha, ktorý nám pomáha, ktorý je nám blízky“. Nakoniec pripomenul povolanie kráčať v Máriiných stopách – tej, ktorá sa pokladá za malú –, pripomínať si „veľké veci, ktoré Pán koná v našom živote, v živote Cirkvi a vo svete“.
Zdroj: Vatican News – talianska sekcia, Lorena Leonardiová
