Vatikán 5. augusta (TK KBS) Pedro Pablo a Carmen Gloria Gonzálvezovci, manželský pár z Murcie, sa modlil za svojho pätnásťročného syna Ignacia, hospitalizovaného v nemocnici Bambino Gesù s vážnym lymfómom. Nečakane ich prišiel povzbudiť pápež Lev, čo bolo pre nich znamením Božej prítomnosti v utrpení. Matka Carmen Gloria cítila, že ju Boh neopustil, a otca dojali slová Svätého Otca: „Sme stvorení pre nebo.“ Gestá pápeža zasiahli aj súrodencov Ignacia – Pedra Pabla a Adelu, ktorí v tej chvíli pochopili hĺbku jeho empatie. Všetci spolu bdejú pri Ignaciovi a prosia o zázrak.

Sme stvorení pre nebo

Pápež Lev strávil s rodinou takmer pol hodinu, pomodlil sa s nimi, požehnal ich a prihovoril sa im o večnom živote, Božej vôli a evanjeliu. Prítomnosť pápeža v ťažkej chvíli ich naplnila útechou. Pedro Pablo o slovách Svätého Otca povedal: „Prinieslo nám to útechu, lebo sme ľudia, ktorí sa snažíme žiť vieru a vieme, že je to pravda.“

Podľa Carmen Glorie prítomnosť pápeža predstavovala samotného Krista, ktorý k nej pristúpil a povedal jej: „Nie si sama.“ Vníma to ako dôkaz, že Boh ich neopustil, aj keď sú ďaleko od domova a čelia veľkej bolesti.

Prúd blízkosti a solidarity

Po výzve pápeža sa rodine dostalo silnej podpory. Gonzálvezovci dostali nespočetné množstvo správ, modlitieb a prejavov spolupatričnosti z rôznych kútov sveta. Matka vyjadrila vďačnosť: „Je to dielo Ducha Svätého. My nie sme nič, sme rodina ako mnoho iných... A vidieť, že toľko ľudí sa modlí, že toľko ľudí sa zaujíma, že prišiel sám pápež, je veľkou útechou.“

Vedľa „bračeka“

Pedro Pablo., 24-ročný brat Ignacia, popísal situáciu ako „bolestivú, ťažkú a smutnú“. Napriek všetkému však cíti, že modlitba má silu a zjednotila ich ako rodinu. Podľa neho návšteva pápeža priniesla pokoj a bola odpoveďou na ich prosby. Pápež počúval každého člena rodiny a prejavil úprimný záujem, čo Pedro Pablo označil za veľmi empatické gesto.

Pokoj vďaka pápežovi

Ignaciova 17-ročná sestra Adela bola dojatá jednoduchosťou pápeža. Slová Svätého Otca počas omše a osobné stretnutie jej priniesli pokoj. „Pomohlo mi, keď som počula, že týmto životom len prechádzame, že sme predurčení žiť v nebi,“ povedala. Po stretnutí s pápežom v nemocnici vyšla zo synovej izby so slzami v očiach, no s úsmevom na tvári – bola to nádej, „ktorá nikdy nezahanbuje.“

Zdroj: Vatican News - talianska sekcia, Salvatore Cernuzio