Vatikán 2. augusta (TK KBS) Dvadsaťpäť rokov po historickej udalosti s Jánom Pavlom II. na úsvite nového tisícročia sa námestie na okraji Ríma zaplnilo tvárami, farbami a vlajkami, chlapcami a dievčatami zo všetkých kútov sveta, ktorých do Ríma prilákala udalosť Cirkvi, ktorá udivuje a kladie otázky. Spolu s Levom XIV. sa spieva a modlí, hovorí sa v rôznych jazykoch, ale jedným jazykom, jazykom viery. Tou istou, ktorú mnohí mladí ľudia objavujú prostredníctvom jubilea.

Pápež je tu

Kristus je tu. Tak znie nápis na transparentoch, ktorý sa stráca medzi tisíckami farieb vlajok národov alebo skupín, medzi ktorými vyniká – jedna z najvyšších – vlajka Kórey, cieľu budúceho Svetového dňa mládeže 2027. „Je nás 1078, tak sme sa všetci zišli,“ hovoria.
A tu je pápež: muž, takmer sedemdesiatnik, oblečený v bielom, s jemným úsmevom a rukami pevne zovretými na drevenom kríži, ktorý sprevádza dav v tomto momente Cirkvi. Rovnako ako v Lisabone v roku 2023, keď sa všetci pýtali, ako je možné, že v dobe virtuálnych pocitov a skutočnej apatie sa podarilo zhromaždiť jeden a pol milióna mladých ľudí na náboženskej udalosti.



V stopách predchodcov

Lev XIV. preberá štafetu od svojich predchodcov, kráča v ich stopách a obnovuje pozvanie Františka, ktorý by určite chcel zažiť toto spoločné objatie. Usmieva sa od príchodu vrtuľníkom a počas jazdy v papamobile, počas ktorej pozdravuje na všetky strany, ako keby chcel každému prítomnému venovať pohľad. Pár metrov od pódia vystupuje z auta a mladík mu podáva kríž. On ho zdvihne: je to maják, na ktorý sa treba pozerať v temných chvíľach histórie. Pápež pomaly kráča k zlatému schodisku uprostred obrovského pódia, po bokoch ktorého je premietané logo jubilea a uprostred je ukrižovaný Ježiš s roztiahnutými rukami. Je to okamih života, skutočného života pre všetkých týchto ľudí, ktorí často, v období rastu a dospievania, nevedia, ako uspokojiť hlad duše.

Málo „hluku“, veľa počúvania

Vieru mnohí možno ešte nemajú pevnú. Je to prvý kontakt, ako hovoria, objav, novinka. Má podobu modlitby, ktorá predchádza slová pápeža, spoločného bdenia, pápežoových trojjazyčných odpovedí na otázky niektorých mladých ľudí.



More ticha

Mladí počúvajú slová pápeža: „Je to Ježiš, o ktorom snívate, keď hľadáte šťastie.“ Hovorí istým hlasom o nádeji, radikálnosti, vernosti, darovaní seba samého iným, o zmŕtvychvstaní. Všade je ticho a nasleduje potlesk. Najmä keď pápež spomína na dve dievčatá, Máriu a Pascale – Španielku a Egypťanku –, ktoré odišli z domu na Jubileum mladých, ale zomreli počas cesty. „Modlime sa za ne a za ich rodiny,” požiadal pápež a prosil o modlitby aj za Ignacia Gonsalvesa, mladého muža hospitalizovaného v nemocnici Bambino Gesù. Nasleduje spev a čítanie evanjelia. Po posledných tónoch sa zhasli svetlá na pódiu a začala sa Eucharistická adorácia s tým istým ostensóriom z Kaplnky neustálej adorácie farnosti Sant'Antonio Abate v Turíne, pred ktorým sa modlil budúci svätý Pier Giorgio Frassati a pred ním svätý don Bosco.



Krása, ktorá žije

Spolu s umelým osvetlením zapadá slnko a nad celým Tor Vergata sa rozprestiera súmrak. Z reproduktorov sa ozývajú spevy zboru rímskej diecézy a slávnostný Magnificat. Zapália sa fakle a mladí si vytiahnu spacie vaky, pripravené na noc pod dáždnikmi a prístreškami, ktoré pripomínajú malé dedinky. Všetko je prirodzené. Je to krása, ktorú mladí ľudia, lepší, ako sa o nich často hovorí, dokazujú, že je živá a pulzujúca v tomto zranenom svete.

Zdroj: Salvatore Cernuzio – Vatican News – talianska sekcia; redakčne spracované