Vatikán 31. júla (TK KBS) Tlačová správa Vatikánskeho tlačového strediska informuje, že tento titul bude čoskoro udelený kardinálovi, ktorý žil v 19. storočí. Lev XIV. potvrdil stanovisko zasadnutia kardinálov a biskupov, členov Dikastéria pre kauzy svätých.
Bol jedným z veľkých moderných mysliteľov kresťanstva, protagonistom duchovnej a ľudskej cesty, ktorá poznačila Cirkev a ekumenizmus 19. storočia, autorom úvah a textov, ktoré ukazujú, ako žiť vieru ako každodenný dialóg srdca s Kristom.
Život prežitý s energiou a vášňou pre evanjelium – vyvrcholil v roku 2019 kanonizáciou – čoskoro prinesie anglickému kardinálovi Johnovi Henrymu Newmanovi vyhlásenie za učiteľa Cirkvi.
Túto správu priniesla tlačová agentúra Vatikánu, ktorá dnes, 31. júla, informovala, že počas audiencie u kardinála Marcella Semerara, prefekta Dikastéria pre kauzy svätých, pápež „potvrdil kladné stanovisko plenárneho zasadnutia kardinálov a biskupov, členov Dikastéria pre kauzy svätých, o udelení titulu učiteľa univerzálnej Cirkvi, ktorý bude čoskoro udelený svätému Johnovi Henrymu Newmanovi“.
Od tieňov k Pravde
John Henry Newman, narodený v roku 1801, mal 32 rokov, keď sa po dlhej ceste po Taliansku vracal do Anglicka a z jeho srdca vyšla úpenlivá modlitba. Osem rokov bol anglikánskym kňazom, ale predovšetkým bol jedným z najbystrejších myslí svojej Cirkvi.
Cesta do Talianska v roku 1832 umocnila jeho vnútorné hľadanie. John Henry Newman mal v sebe túžbu poznať hlbiny Boha, jeho „jemné svetlo“, ktoré pre neho bolo zároveň svetlom Pravdy. Pravdu o Kristovi, o skutočnej povahe Cirkvi, o tradícii prvých storočí, keď prví otcovia hovorili k ešte nerozdelenej Cirkvi.
Oxford – centrum šírenia jeho viery a miesto, kde budúci svätec žil a pracoval – sa stal cestou, ktorá jeho presvedčenie stále viac posúvala smerom ku katolicizmu. V roku 1845 vo svojom Eseji o vývoji dogmy zhrnul duchovnú cestu, ktorá v ňom vyvolala tak dlho hľadané Svetlo, a to, že Katolícka cirkev jeho doby je tá istá Cirkev, ktorá vyšla zo srdca Krista, je Cirkev mučeníkov, ktorá ako strom rástla a rozvíjala sa v priebehu dejín. Potom požiadal o prijatie do Katolíckej cirkvi, čo sa stalo 8. októbra 1845, a neskôr spomína na tento moment: „Bolo to pre mňa ako vstúpiť do prístavu po búrlivej plavbe. Moje šťastie je nekonečné.“
Čaro svätého Filipa Neriho
V roku 1846 sa vrátil do Talianska, aby ako teológ a medzinárodne uznávaný mysliteľ vstúpil ako jednoduchý seminarista do Collegio di Propaganda fide. 30. mája 1847 sa kruh jeho povolania uzavrel kňazský svätením. V týchto mesiacoch bol Newman fascinovaný postavou svätého Filipa Neriho – ďalšieho, ako on, „adoptovaného“ Rímom.
Keď ho Pius IX. povzbudil, aby sa vrátil do vlasti, John Henry tam založil oratórium pomenované po svätom, s ktorým ho spájal sklon k dobrej nálade. V priebehu rokov si prešiel skúškami, keď sa zdalo, že diela, ktoré začal vo svojej vlasti s cieľom zakoreniť katolicizmus, nemajú úspech. Jeho myseľ naďalej produkovala brilantné texty na podporu a obranu katolicizmu, aj keď bol tvrdo napádaný. V roku 1879 ho pápež Lev XIII. vymenoval za kardinála. Keď sa to dozvedel, plakal od radosti: „Mraky sa navždy rozplynuli“.
V apoštoláte pokračoval s obvyklou intenzitou až do 11. augusta 1890, dňa svojej smrti. Na hrob si dal napísať len svoje meno a niekoľko slov, ktoré vystihujú mimoriadny príbeh jeho 89-ročného života: Ex umbris et imaginibus in Veritatem, „Z tieňov a obrazov k pravde“.
„Cor ad cor loquitur“
Benedikt XVI. ho v roku 2010 vyhlásil za blahoslaveného a pripomenul si tohto hlboko veriaceho človeka, ktorý „žil hlboko ľudským pohľadom na kňazské povolanie v oddanej starostlivosti o ľudí (...) Navštevoval chorých a chudobných, utešoval opustených, staral sa o väzňov“.
V roku 2019 bol kardinál Newman vyhlásený za svätého pápežom Františkom, ktorý v encyklike Dilexit nos vysvetľuje, prečo si anglický kardinál zvolil za svoje motto vetu „Cor ad cor loquitur“: pretože nad rámec akejkoľvek dialektiky nás Pán zachraňuje tým, že hovorí k nášmu srdcu zo svojho srdca. „Táto logika – tvrdí František – spôsobila, že pre neho, veľkého mysliteľa, miestom najhlbšieho stretnutia so sebou samým a s Pánom nebolo čítanie alebo rozjímanie, ale modlitbový dialóg, zo srdca k srdcu, so živým a prítomným Kristom. Preto Newman nachádzal v Eucharistii živé Srdce Ježiša, schopné oslobodiť, dať zmysel každému okamihu a vliať do človeka pravý pokoj.“
Alessandro De Carolis – Vatikán
Zdroj: Vatican News – talianska sekcia
