Vatikán 30. júla (VaticanNews) Na generálnej audiencii v stredu 30. júla 2025 sa pápež Lev XIV. zamyslel nad uzdravením hluchonemého z Markovho evanjelia. V súvislosti s touto udalosťou hovoril o zraneniach, ktoré prinášajú slová, o preťažení informáciami a o potrebe uzdravenej komunikácie. Povzbudil veriacich, aby sa nechali Ježišom uzdraviť a nanovo sa otvorili svetu, vzťahom i pravde.

GENERÁLNA AUDIENCIA

Streda 30. júla 2025

Cyklus katechéz – Jubileum 2025

Ježiš Kristus, naša nádej

II. Život Ježiša. Podobenstvá

12. Hluchonemý. Boli z toho celí užasnutí a hovorili: „Dobre robí všetko: hluchým dáva sluch a nemým reč.“ (Mk 7, 37)

Čítanie: Mk 7, 32 – 37

Priviedli k nemu hluchonemého a prosili ho, aby naň položil ruku. Vzal si ho bokom od zástupu, vložil mu prsty do uší a slinou sa dotkol jeho jazyka. Potom pozrel k nebu, vzdychol a povedal mu: „Effeta“, čo znamená: „Otvor sa!“ Hneď sa mu otvorili uši, rozviazal sa mu jazyk a správne hovoril. A prikázal im, aby to nikomu nehovorili. Ale čím viac im to prikazoval, tým väčšmi to rozhlasovali. Boli z toho celí užasnutí a hovorili: „Dobre robí všetko: hluchým dáva sluch a nemým reč.“

KATECHÉZA

Drahí bratia a sestry,

touto katechézou ukončujeme našu cestu životom verejného účinkovania Ježiša, naplnenú stretnutiami, podobenstvami a uzdraveniami.

Aj dnešná doba, ktorú žijeme, potrebuje uzdravenie. Náš svet je poznačený násilím a nenávisťou, ktoré ponižujú ľudskú dôstojnosť. Žijeme v spoločnosti, ktorá ochorieva na akúsi „bulímiu“ sociálnych sietí: sme nadmerne spojení, bombardovaní obrazmi – neraz aj falošnými či skreslenými. Sme zahltení mnohými posolstvami, ktoré v nás vyvolávajú búrku protichodných emócií.
V takomto prostredí v nás môže vzniknúť túžba všetko vypnúť. Môžeme dospieť do bodu, keď si povieme, že už nechceme nič počuť. Aj naše vlastné slová môžu byť nepochopené, a tak sme pokúšaní uzavrieť sa do mlčania, do neschopnosti komunikácie, v ktorej – aj keď sme blízko pri sebe – si už nedokážeme povedať ani tie najjednoduchšie a najhlbšie veci.

V tejto súvislosti sa dnes chcem pristaviť pri texte z Markovho evanjelia, ktorý nám predstavuje človeka, ktorý nepočuje a nehovorí (porov. Mk 7, 31 – 37). Podobne ako sa to môže stať aj nám, možno sa tento človek rozhodol, že už nebude hovoriť, lebo sa necítil pochopený, a že prestane počúvať, lebo bol sklamaný a zranený tým, čo počul. Nie je to totiž on, kto prichádza k Ježišovi, aby bol uzdravený, privedli ho iní. Možno tí, ktorí ho privádzajú k Učiteľovi, sú znepokojení jeho izoláciou. Kresťanské spoločenstvo v týchto osobách videlo obraz Cirkvi, ktorá vedie každého človeka k Ježišovi, aby mohol počúvať jeho slovo. Táto udalosť sa odohráva na pohanskom území, teda v prostredí, kde iné hlasy prehlušujú Boží hlas.



Správanie Ježiša sa môže na prvý pohľad zdať zvláštne, berie toho človeka so sebou a odvádza ho bokom (v. 33a). Akoby tým ešte zdôraznil jeho izoláciu. No pri pozornejšom pohľade nám toto gesto pomáha pochopiť, čo sa skrýva za mlčaním a uzavretosťou tohto človeka, akoby Ježiš vycítil jeho potrebu intimity a blízkosti.

Ježiš mu najprv ponúka tichú blízkosť prostredníctvom gest, ktoré hovoria o hlbokom stretnutí: dotýka sa jeho uší a jazyka (porov. v. 33b). Nepoužíva veľa slov, hovorí jediné, ktoré v tej chvíli potreboval počuť: „Otvor sa!“ (v. 34). Marek zachováva aramejské slovo effatà, akoby nám chcel sprostredkovať jeho zvuk a dych „naživo“. Toto jednoduché a krásne slovo v sebe nesie výzvu, ktorú Ježiš adresuje človeku, ktorý prestal počúvať a hovoriť. Akoby mu hovoril: „Otvor sa tomuto svetu, ktorý ťa desí! Otvor sa vzťahom, ktoré ťa sklamali! Otvor sa životu, hoci si sa už vzdal čeliť mu!“ Uzavrieť sa totiž nikdy nie je riešenie.

Po stretnutí s Ježišom tento človek nielenže opäť hovorí, ale hovorí „správne“ (v. 35). Toto príslovkové určenie, ktoré evanjelista uvádza, nám chce možno naznačiť niečo o dôvodoch jeho mlčania. Možno prestal hovoriť, lebo mal pocit, že hovorí nesprávne, možno sa necítil dosť dobrý. Všetci máme skúsenosť, že nás niekedy druhí nechápu. Všetci potrebujeme prosiť Pána, aby uzdravil náš spôsob komunikácie, nielen preto, aby sme boli účinnejší, ale aj preto, aby sme svojimi slovami neubližovali iným.

Začať hovoriť správne je iba začiatok cesty, nie jej cieľ. Ježiš totiž tomu človeku zakazuje, aby rozprával o tom, čo sa stalo (porov. v. 36). Aby sme Ježiša skutočne poznali, musíme prejsť cestou, byť s ním a zakúsiť aj jeho utrpenie. Až keď ho uvidíme poníženého a trpiaceho, až keď zakúsime spásonosnú silu jeho kríža, budeme môcť povedať, že ho naozaj poznáme. Stať sa Ježišovým učeníkom nepozná skratky.

Drahí bratia a sestry, prosme Pána, aby sme sa naučili komunikovať čestne a múdro. Modlime sa za všetkých, ktorí boli zranení slovami druhých. Modlime sa za Cirkev, aby nikdy neprestala privádzať ľudí k Ježišovi, aby mohli počuť jeho slovo, byť ním uzdravení a sami sa stali nositeľmi jeho posolstva spásy.

Preklad Martin Jarábek