Vatikán 29. júla (TK KBS) Vatikánsky štátny sekretár v rozhovore s novinármi počas Jubilea digitálnych misionárov a influencerov pripomenul význam uznania dvoch štátov, Izraela a Palestíny, „ktoré by mali žiť vedľa seba, nezávisle, ale aj v spolupráci a bezpečnosti“. Vyjadril sa tiež k cestám „riešenia konfliktu“ na Ukrajine, vzťahom s moskovským patriarchátom a bolesti nad útokom na katolícky kostol v Konžskej demokratickej republike.
Po oznámení prezidenta Emmanuela Macrona, že Francúzsko uzná štát Palestína v septembri na výročnom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, sa táto otázka opäť objavila vo vyhlásení kardinála štátneho sekretára Pietra Parolina. Na otázku novinárov v rámci Jubilea influencerov kardinál Parolin pripomenul, že „riešením je uznanie dvoch štátov, ktoré budú žiť vedľa seba, nezávisle, ale aj v spolupráci a bezpečnosti“.
Na otázku týkajúcu sa vyhlásení tých, ktorí považujú uznanie štátu Palestína za „predčasné“, kardinál odpovedal: „Prečo predčasné? Podľa nás riešenie spočíva v priamom dialógu medzi oboma stranami s cieľom vytvoriť dva autonómne štáty.“
Samozrejme, poznamenal, „stáva sa to stále ťažšie aj kvôli situácii, ktorá vznikla a stále vzniká na Západnom brehu“, v súvislosti s izraelskými osadami na týchto územiach: „Z praktického hľadiska to rozhodne nepomáha vytvoreniu Palestínskeho štátu.“
Vyjadril preto želanie, aby stretnutia v New Yorku, ktoré sa konajú tieto dni pri príležitosti Medzinárodnej konferencie na vysokej úrovni za mierové riešenie palestínskej otázky a realizáciu riešenia dvoch štátov, priniesli „nejaké ovocie“.
Je užitočné pripomenúť, že Svätá stolica už pred 25 rokmi podpísala prvú základnú dohodu s Organizáciou za oslobodenie Palestíny. Následne, pred desiatimi rokmi, podpísala Globálnu dohodu s Palestínskym štátom, ktorá nadobudla platnosť v januári 2016. Pokiaľ ide o vyšetrovanie izraelského útoku zo 17. júla na Kostol Svätej rodiny v Gaze – ktorého prvé výsledky naznačujú, že výstrel na budovu, ktorý si vyžiadal troch mŕtvych a desať zranených, nebol ani úmyselný, ale ani ľudskou chybou, skôr poruchou strely alebo mechanizmu delostreleckého zariadenia, ktoré ju vystrelilo –, kardinál Parolin ďalej uviedol, že nemá „žiadne ďalšie informácie, ktoré by viedli k inému záveru. Nemohli sme vykonať nezávislé vyšetrovanie. Berieme za dobré výsledky, ktoré nám poskytla izraelská armáda a izraelská vláda, a trváme na tom, aby sa postupovalo opatrne, pretože – dodal – máme dojem, že sa tieto chyby opakujú. Bude potrebné venovať osobitnú pozornosť tomu, aby sa zabránilo opätovnému zasiahnutiu bohoslužobných miest a humanitárnych inštitúcií násilím“, pokračoval štátny sekretár. „Je na Izraeli, aby našiel spôsob, ako zabezpečiť, aby sa tieto chyby neopakovali. Verím, že ak bude vôľa, spôsob sa nájde.“
Ďalej zdôraznil závažnosť krízy v Gaze a nutnosť humanitárnej pomoci: „Dúfam, že bude poskytnutá, pretože situácia je neudržateľná. A podľa správ mnohých medzinárodných agentúr je teraz novou zbraňou ,hladomor', hlad a nedostatok potravín.“
Pokiaľ ide o druhú vojnový front a sprostredkovanie mierového stretnutia medzi Ruskom a Ukrajinou, kardinál Parolin vyhlásil, že neverí, „že Vatikán možno obviniť z toho, že nie je neutrálny. Vždy sme sa snažili, aj keď sme hovorili veci tak, ako sú, stáť na strane oboch a predovšetkým pomáhať nájsť riešenie tohto konfliktu“.
V odpovedi na otázku týkajúcu sa sobotnej audiencie pápeža Lva, ktorý vo Vatikáne prijal volokolamského metropolitu Antonija, zodpovedného za vonkajšie vzťahy Moskovského patriarchátu, označil štátny sekretár toto stretnutie za „pozitívne“, pretože „je dôležité rozprávať sa, je dôležité udržiavať kontakty, aby sa postupne mohli znovu nadviazať srdečnejšie a konštruktívnejšie vzťahy s Moskovským patriarchátom“.
Kardinál Parolin tiež spomenul „nebezpečný signál“ pre kresťanov, ktorým bol víkendový útok na katolícky kostol v Ituri na východe Konžskej demokratickej republiky, pri ktorom zahynuli desiatky ľudí. Útok, ktorý spáchali ozbrojení muži z ADF, „sily, ktoré sú prakticky vyjadrením islamského džihádu a presadzujú sa silou a násilím“, zasiahol, ako poznamenal kardinál Parolin, „v regióne, kde už existuje mnoho konfliktov etnického, kultúrneho a sociálno-politického charakteru. Ak k tomu pridáme ešte náboženský aspekt, problém sa ešte viac prehĺbi“, dodal.
Giada Aquilinová – Città del Vaticano
