Vatikán 28. júla (VaticanNews) Tragédia v pásme Gazy si vyžaduje záchvev ľudskosti a naliehavú spoločnú odpoveď na drámu palestínskeho ľudu, po ktorej Svätá stolica volá neúnavne už celé desaťročia.
Prezident Emmanuel Macron oznámil, že Francúzsko uzná Palestínsky štát a že slávnostné vyhlásenie sa uskutoční počas zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v septembri tohto roka. Medzitým prebiehajú prípravy na organizáciu „Medzinárodnej konferencie na vysokej úrovni o mierovom riešení palestínskej otázky a uskutočnení riešenia dvoch štátov“, ktorá sa mala konať v newyorskom sídle OSN už v júni pod záštitou vlád Francúzska a Saudskej Arábie, ale bola odložená z dôvodu izraelského útoku na Irán.
Dráma, ktorá sa odohráva v pásme Gazy, opakované masakry desaťtisícov nevinných civilistov, ktorí zahynuli pod bombami, ktorí teraz zomierajú od hladu a vyčerpania alebo sú zabíjaní, keď sa pokúšajú získať aspoň trochu jedla, by mali všetkým otvoriť oči a ukázať, aké naliehavé je zastaviť vojenské útoky spôsobujúce jatky. Zároveň je nevyhnutné nájsť riešenie palestínskej otázky, po ktorom Svätá stolica neúnavne volá celé desaťročia a ktoré sa nemôže uskutočniť bez konkrétneho príspevku medzinárodného spoločenstva a priamo zainteresovaných krajín.
V tejto súvislosti je užitočné pripomenúť, že Svätá stolica podpísala už pred 25 rokmi základnú dohodu s Organizáciou pre oslobodenie Palestíny (OOP). Pred desiatimi rokmi podpísala Globálnu dohodu s Palestínskym štátom, ktorá nadobudla účinnosť v januári 2016. Tento krok bol v súlade s obavami, ktoré vyjadrovali pápeži už od roku 1948, pokiaľ ide o stav Svätých miest a osud Palestínčanov. Pavol VI. bol prvým pápežom, ktorý výslovne vyhlásil, že Palestínčania sú a boli národom, a nie len skupinou vojnových utečencov. Vo vianočnom posolstve z roku 1975 pápež Montini vyzval synov židovského národa, ktorí už mali svoj suverénny štát Izrael, aby „uznali práva a legitímne túžby iného národa, ktorý tiež dlhodobo trpí, palestínskeho národa“.
Na začiatku deväťdesiatych rokov nadviazal Ján Pavol II. diplomatické vzťahy tak s Izraelským štátom (1993), ako aj s OOP (1994), v čase, keď sa zdalo, že sa strany približujú k dohode a k vzájomnému uznaniu dvoch štátov. Vo februári 2000, niekoľko mesiacov pred vstupom izraelského premiéra Ariela Šarona na Chrámovú horu, čo vyvolalo druhú intifádu, podpísala Svätá stolica už spomínanú základnú dohodu s OOP. Počas návštevy v Betleheme v marci 2000 Ján Pavol II. povedal: „Svätá stolica vždy uznávala, že palestínsky ľud má prirodzené právo na vlasť a právo žiť v pokoji a bezpečí s ostatnými národmi tohto regiónu. Na medzinárodnej úrovni moji predchodcovia i ja sme opakovane vyhlasovali, že tento smutný konflikt vo Svätej zemi sa nemôže ukončiť bez pevných záruk práv všetkých zúčastnených národov na základe medzinárodného práva a významných rezolúcií a vyhlásení OSN.“
O deväť rokov neskôr Benedikt XVI. počas návštevy Svätej zeme zdôraznil: „Nech je všeobecne uznané, že Izraelský štát má právo existovať a tešiť sa z mieru a bezpečnosti v medzinárodne uznaných hraniciach. Rovnako nech je uznané, že palestínsky ľud má právo na nezávislú, suverénnu vlasť, žiť dôstojne a slobodne cestovať. Riešenie dvoch štátov nech sa stane skutočnosťou a nezostane len snom.“ V roku 2012 Svätá stolica podporila prijatie „Palestínskeho štátu“ ako pozorovateľského člena OSN.
Pápež František počas cesty do Svätej zeme v máji 2014 zopakoval pred prezidentom Mahmúdom Abbásom: „Nadišiel čas, aby všetci mali odvahu veľkodušnosti a tvorivosti v službe dobra, odvahu k mieru, ktorý spočíva na uznaní práva oboch štátov existovať a žiť v mieri a bezpečí v medzinárodne uznaných hraniciach.“ A po prvý raz verejne označil krajinu, v ktorej sa nachádzal, ako „Palestínsky štát“.
Nasledovala Globálna dohoda medzi Svätou stolicou a Palestínskym štátom z júna 2015, ktorá sa odvoláva na riešenie dvoch štátov predpokladané už v rezolúcii 181 OSN z novembra 1947. Preambula dohody sa prostredníctvom odkazu na medzinárodné právo venuje kľúčovým bodom, medzi ktoré patria: sebaurčenie palestínskeho ľudu, cieľ riešenia dvoch štátov, nielen symbolický význam Jeruzalema a jeho posvätný charakter pre židov, kresťanov a moslimov, jeho univerzálna náboženská a kultúrna hodnota ako pokladu celého ľudstva. Preambula tak opätovne potvrdzuje právo palestínskeho ľudu „na slobodu, bezpečnosť a dôstojnosť vo vlastnom nezávislom štáte“, teda v „nezávislom, suverénnom, demokratickom a životaschopnom Palestínskom štáte, založenom na hraniciach spred roku 1967, na Západnom brehu vrátane Východného Jeruzalema a v pásme Gazy, žijúcom bok po boku v mieri a bezpečí so všetkými svojimi susedmi“.
Odkazujúc na Základnú dohodu s OOP z roku 2000, Globálna dohoda opäť žiada „spravodlivé riešenie otázky Jeruzalema na základe medzinárodných rezolúcií“ a vyhlasuje, že „jednostranné rozhodnutia a opatrenia, ktoré menia charakter a osobitné postavenie Jeruzalema, sú morálne a právne neprijateľné“ a že „každé jednostranné a nezákonné opatrenie akéhokoľvek druhu je neplatné a bezvýznamné“ a „predstavuje prekážku pre dosiahnutie mieru“.
Tento stručný prehľad dosvedčuje konzistentnosť a realistický charakter postojov vyjadrených vo výzvach posledných pápežov, vo vyhláseniach Svätej stolice na pôde OSN a v doteraz podpísaných dohodách. Bezprostredne po neľudskom teroristickom útoku Hamasu zo 7. októbra 2023 pápež František odsúdil masaker a opakovane verejne vyzýval na prepustenie všetkých rukojemníkov. Zároveň – uznávajúc právo Izraela na obranu – Svätá stolica opakovane, hoci márne, žiadala, aby nedochádzalo k bezhlavému trestaniu celého palestínskeho obyvateľstva v pásme Gazy, ako aj aby boli zastavené útoky izraelských osadníkov na palestínske obyvateľstvo žijúce na území Palestínskeho štátu, bežne označovaného ako Západný breh. Žiaľ, nestalo sa tak: v Gaze a nielen tam dochádza k útokom, ktoré nemožno nijako ospravedlniť a ktoré predstavujú masaker zaťažujúci svedomie nás všetkých.
Ako jasne a jednoznačne povedal Lev XIV. v nedeľnom príhovore pri modlitbe Anjel Pána 20. júla, je naliehavé a nevyhnutné „dodržiavať humanitárne právo“ a „rešpektovať povinnosť chrániť civilistov, ako aj zákaz kolektívneho trestania, neprimeraného použitia sily a núteného vysídľovania obyvateľstva“. Medzinárodné spoločenstvo už nemôže nečinne prihliadať na prebiehajúci masaker. Očakáva sa, že Medzinárodná konferencia na vysokej úrovni o mierovom riešení palestínskej otázky a uskutočnení riešenia dvoch štátov, vedomá si naliehavosti spoločnej odpovede na drámu palestínskeho ľudu, rozhodne vykročí k riešeniu, ktoré tomuto národu konečne zabezpečí štát s bezpečnými, rešpektovanými a uznanými hranicami.
Andrea Tornielli
Preklad Martin Jarábek
