Ukrajina 25. júla (TK KBS) V rozhovore pre Vatican Media otec Jaroslav Rokhman, ktorý slúži v perinatálnom centre v Ivano-Frankivsku, hovorí o strachu, ktorý prežívajú ženy nútené ukrývať sa počas bombardovania ruskou armádou. Vyjadruje znepokojenie nad tým, že vojenské akcie na Ukrajine pokračujú bez prestávky a nálety nešetria ani deti.
Situácia zostáva napätá
Situácia na Ukrajine zostáva zložitá. Nálety pokračujú. Počas ruského útoku na mesto Kramatorsk bolo zabité 10-ročné dieťa a päť ľudí utrpelo zranenia.
V pondelok večer 21. júla zasiahol bezpilotný útok obec Putyvl, pričom zranil 13 ľudí, vrátane 5-ročného dieťaťa. V Odese bolo počuť hlasné výbuchy.
Tieto útoky nasledovali po rozsiahlej operácii v noci z 21. júla, keď Rusko odpálilo 426 dronov a 24 rakiet, ktoré zasiahli viaceré regióny, najmä Kyjev, Charkov a Ivano-Frankivsk. V hlavnom meste vznikli požiare a škody najmenej v šiestich okresoch. Poškodené boli obytné budovy, materská škola, supermarket a sklady.
Starosta Ivano-Frankivska na západe Ukrajiny, Ruslan Martsinkiv, to označil za najintenzívnejší útok na región od začiatku rozsiahlej invázie.
Noc strachu
Gréckokatolícky kňaz z Ivano-Frankivska, otec Jaroslav Rokhman, vyjadril pre Vatican Media obavy nielen o svoju rodinu (je ženatý a má dve deti), ale aj o farníkov, pacientov a lekárov v Regionálnom perinatálnom centre, kde slúži ako kaplán.
„Celú noc sme počuli hlasné výbuchy,“ povedal. „Prirodzene, mal som veľké obavy o svoje deti, najmä o svoju osemročnú dcéru, ktorá panikárila. Zišli sme do suterénu a bolo ťažké ju presvedčiť, že sme na bezpečnom mieste. Myslel som na všetky deti, ktoré prežívajú podobné alebo ešte horšie situácie. My bývame aspoň v súkromnom dome, ale mnohé rodiny žijú vo vysokých bytovkách, z ktorých je veľmi ťažké dostať sa do úkrytov.“
Spomenul si, že na začiatku vojny aj oni bývali v bytovom dome a často sa museli narýchlo schovávať v suteréne, kde aj spávali – úplne oblečení.
Obavy tehotných žien
Mladý kňaz sa obáva aj o pacientky v perinatálnom centre, ktoré počas náletov presúvajú do suterénu nemocnice.
„Nie je tam dosť miesta pre všetkých. Potrebujú vhodné podmienky,“ vysvetľuje. „Nestačí len pivnica upravená ako kryt.“
Dodáva, že pocity počas bombardovania sú plné intenzívneho strachu a bezmocnosti.
„Hluk je taký hlasný, že viete, že je to blízko. Cítite sa bezbranní, neschopní čokoľvek urobiť. Bojíte sa o život svojich detí, svojich blízkych, susedov i priateľov.“
Uznáva, že to zažíva mnoho Ukrajincov. No dodáva: „Prichádza nový deň a musíme ten strach nechať za sebou. S odvahou čelíme novému dňu a vraciame sa do práce.“
Svätá omša napriek útokom
Po takej ťažkej noci sa otec Rokhman rozhodol nezrušiť omšu o 8:00. Keď išiel do kostola, všimol si, že mnohí ľudia urobili to isté.
„Videl som dopravnú zápchu,“ spomína. „Zarazilo ma, koľko ľudí išlo do práce. Prinútilo ma to zamyslieť sa nad odolnosťou a silou našich ľudí. Všetci sme boli unavení, celú noc sme nespali, ale napriek všetkému sa ľudia hýbu, robia si plány a žijú ďalej.“
Od začiatku rozsiahlej ruskej invázie stoja gréckokatolícki aj rímskokatolícki kňazi nepretržite pri svojich veriacich a pomáhajú im po duchovnej i praktickej stránke.
„Takéto masívne bombardovanie spôsobuje stres a prirodzene vyvoláva agresivitu,“ hovorí kaplán. „Ako pastieri sa snažíme ľuďom pripomínať, že náš odpor voči zlu má vychádzať z lásky – k vlasti, k rodine. Aj ja som človek, cítim hnev – aj dnes, po tejto noci. Ale snažím sa všetko to, čo sa vo mne nahromadilo, premeniť na službu druhým.“
Sila normality
Otec Rokhman si spomína na svojho priateľa, ktorého manžel je v armáde. Ten 24. februára 2022, v deň začiatku vojny, zverejnil na sociálnych sieťach fotografiu upratovača s popisom: „Tento muž mi rozjasnil deň.“ Muž vyšiel von a upratal dvor, akoby sa nič nestalo.
„Na začiatku vojny sme mali sklon panikáriť alebo chaoticky dobrovoľníčiť,“ vraví. „Ale dnes je práve zodpovedné plnenie si každodenných povinností nesmierne dôležité pre stabilitu a posun vpred.“
Tento odolný postoj sa ukázal aj v dedine Vasiuchyn. Keď 29. júna 2025 úlomky ruskej rakety poškodili ich kostol Ochrany Presvätej Bohorodičky, veriaci sa napriek tomu zišli na modlitbu.
„Stalo sa to v nedeľu na úsvite,“ spomína kňaz. „Bolo jasné, že vstup do kostola nie je možný. Ale ľudia sa bez paniky zhromaždili na námestí neďaleko miesta dopadu a modlili sa. Ďakovali Bohu, že nikto nebol zranený, a prosili o pokoj.“
Zdroj: VaticanNews, anglická redakcia, redakčne upravené
