Izrael 25. júla (VaticanNews) Už niekoľko mesiacov sa do palestínskej enklávy nedostávajú potraviny ani lieky, chýba elektrina a bombardovanie pokračuje. K veľmi vysokému počtu tých, ktorí prišli o život, tých, ktorí sú stále pod troskami, tých, ktorí boli zranení či osireli, treba pripočítať rovnako vysoké a bolestné počty mŕtvych od hladu.

„Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.“ Pripomienka blahoslavenstiev je každý deň silná a neúprosná. Smutná situácia, ktorú zažívajú obyvatelia Gazy, a pocit bezmocnosti nás vedú k strate nádeje a dôvery. Práve istota, že hladní a smädní obyvatelia Gazy budú nasýtení, nás núti k pevnému záväzku žiadať spravodlivosť. Pretože hlad a smäd sú životne dôležité potreby. Pretože zomierať od hladu a smädu je nespravodlivé a neospravedlniteľné.

Protestné zhromaždenie

Zúfalstvo a pocit, že boli zabudnutí, priviedli uplynulú nedeľu obyvateľov Gazy k veľkému protestnému zhromaždeniu, ktorým chceli upriamiť pozornosť sveta na hladovanie detí. Ľudia už mesiace trpia a nemajú prístup k tomu, čo je nevyhnutné pre život a podporu tiel oslabených a krehkých v dôsledku takmer dvoch rokov strádania a utrpenia. Do Gazy sa už mesiace nedostávajú potraviny, lieky ani elektrina. Tieto životne dôležité potreby sú zablokované len niekoľko kilometrov od tých, ktorí ich nutne potrebujú – a to je neľudské.

Zvuk sirén sanitiek znel dlho a ohlušujúco, akoby chcel prebudiť spiace svedomie tých, ktorí sú tichými svedkami tragédie, ktorá sa stáva masakrom, ak sa nedovolí, aby sa jedlo dostalo k hladujúcim a voda k smädným. Toto je najväčší škandál, nezmazateľná hanba sveta, ktorý na prvé miesto v rebríčku hodnôt postavil ekonomické záujmy a túžbu po moci, a na posledné miesto úctu k životu a rešpektovanie ľudských práv.

Smrť v priamom prenose

Starší ľudia, zdravotne postihnutí a deti tvoria početnú a zraniteľnú časť vyčerpanej populácie, ktorá už nemá domov a možno už čoskoro nebude mať ani územie. Ide o obyvateľstvo trpiace smrteľnými útokmi, ktoré nocuje v stanoch a provizórnych prístreškoch.

K veľmi vysokému počtu tých, ktorí prišli o život, ktorí sú stále pod troskami, ktorí boli zranení alebo osireli, treba pripočítať rovnako početné a bolestné úmrtia spôsobené hladom. Svet vie, že už mnoho mesiacov trpia tisíce detí podvýživou a že mnohé z nich zomreli od hladu. Zdá sa to neuveriteľné, no deje sa to len pár kilometrov od sveta, ktorý konzumuje nad rámec potreby a plytvá životne dôležitými zdrojmi.

Svet na vlastné oči sleduje smrť, ktorej by sa dalo zabrániť – smrť hladujúcich detí. Z 900 obetí zabitých vtedy, keď stáli v rade a ponižujúco žobrali o kúsok chleba, väčšinu tvorili otcovia, ktorí hľadali jedlo pre svoje rodiny. Mnohí z nich sa domov vrátili s niečím na prežitie, ale už nenašli svoje deti živé.

Jedno video nám ukázalo drámu staršieho a krehkého muža, ktorý zomrel od hladu a vyčerpania, zatiaľ čo čakal v rade na jedlo. Takéto smutné udalosti sú každodennou realitou mojich priateľov v Gaze, ľudí, ktorí sú súčasťou vyčerpaného národa, ľudských bytostí, detí, ktoré majú právo na úctu bez akéhokoľvek vylúčenia pre národnosť či vieru – ako všetky deti na svete.

Obrazy utrpenia, ktoré spájajú svedomie ľudí

Počas tohto dlhého obdobia násilia to boli práve obrazy utrpenia detí, zdravotne postihnutých a starších ľudí v Gaze, ktoré prebudili svedomie tých, čo sa cítia bezmocní tvárou v tvár toľkej bolesti. Tých, ktorí nechcú byť spoluvinníkmi toho, čo sa stalo a čo sa stále deje v Gaze.

Hlboké a smutné oči, slzy vyliate pre utrpenie a hlad, ťažké fyzické a morálne traumy detí z Gazy sú tichým volaním k ľudskosti. Hlasné výzvy Svätého Otca, srdcervúci zvuk sirén sanitiek, mobilizácia medzinárodnej občianskej spoločnosti, hláv štátov a významných autorít a osobností, všetko toto vyznieva nevypočuté u tých, ktorí naďalej používajú všetky druhy zbraní proti neozbrojeným a necítia, že odopreté práva sú nezmazateľným bremenom dejín, dnes rovnako ako včera.

Oči, slzy, strhané a trasúce sa telíčka detí z Gazy vyvolávajú rozhorčenie a nútia nás volať po mieri, ktorý je zároveň hladom a smädom po spravodlivosti.

Ibrahim Faltas, Vikár Kustódie Svätej zeme
Preklad: Zuzana Klimanová