Bratislava 24. júla (TK KBS) V liturgickom kalendári si 24. júla pripomíname svätého Šarbela Machlúfa – maronitského kňaza a pustovníka, známeho ako divotvorcu z Libanonu.

Tento svätec žil v rokoch 1828 – 1898 a už počas života si získal povesť svätého muža. Bol vzorom mníšskeho života, ktorý prežil v tichu, modlitbe a úplnom odovzdaní sa Bohu. Ľudia z blízkeho i vzdialeného okolia ho vyhľadávali kvôli jeho múdrosti a modlitbám.

Zázrak s lampou a život v pustovni

Jozef Anton Makhlouf – neskôr Šarbel – pochádzal z chudobnej rodiny v horskej oblasti Békaa Kafra. Od mladosti hľadal ticho a modlitbu, čo ho viedlo k rozhodnutiu stať sa mníchom.

Po prijatí do Rádu libanonských maronitov prijal meno Charbel a v roku 1859 bol vysvätený za kňaza. Túžil po živote pustovníka, no dlho čakal na povolenie. Keď sa stal svedkom zázraku – v jeho lampe horela namiesto oleja voda – predstavení mu vyšli v ústrety. Zvyšok života strávil v pustovni pri kláštore v Annayi.

Neporušené telo a zázraky po smrti

Po smrti 24. decembra 1898 sa začali diať mimoriadne udalosti. Telo svätého zostalo neporušené, vytekala z neho tekutina a malo teplotu živého človeka.

Ľudia prichádzali k jeho hrobu a boli svedkami zázračných uzdravení. Zdravie sa navracalo slepým, ochrnutým, nemým aj chorým – často len na jeho príhovor. V roku 1965 ho pápež Pavol VI. vyhlásil za blahoslaveného a v roku 1977 za svätého. Dodnes je patrónom Libanonu a jeho hrob je miestom púte pre tisíce veriacich z celého sveta.

Zdroj: Životopisy svätých, redakčne upravené