Paríž 23. júla (VaticanNews) V stredu 23. júla 2025 sa v parížskej Katedrále Notre-Dame konala pohrebná svätá omša za zosnulého kardinála Andrého Vingt-Troisa, emeritného arcibiskupa Paríža. Hlavným celebrantom bol jeho nástupca, parížsky arcibiskup Mons. Laurent Ulrich, ktorý predniesol homíliu plnú úcty, duchovnej hĺbky a spomienok na pastiera, ktorého život a služba boli zakotvené v tajomstve Božej lásky k ľudstvu.
Už vo svojej biskupskej devise si kardinál Vingt-Trois zvolil slová z Evanjelia podľa Jána: „Boh tak miloval svet“. Práve táto pravda o Božej láske bola podľa arcibiskupa Ulricha určujúcim horizontom života i služby zosnulého kardinála. „Neprestával nás učiť,“ povedal Mons. Ulrich, „že Boh miluje svoj ľud ako otec svojho syna... a že tento láskyplný Boh neprišiel, aby ničil, ale aby zachraňoval.“
V homílii zaznela aj pripomienka, že kardinál sám vybral čítania pre svoj pohreb – čítania, ktoré hovoria o nežnej, vernej a zároveň náročnej Božej láske. „Toto nie je láska vyhradená len vyvoleným, ale všetkým,“ zdôraznil parížsky arcibiskup a pripomenul, že táto láska „nás vedie do každodenného zápasu“, aby sme ju neuzatvárali len do svojho pohodlia či kultúry, ale aby sme ju žili ako službu všetkým.
Mons. Ulrich sa tiež dotkol tajomstva znovuzrodenia zhora, o ktorom hovorí evanjelium podľa Jána v dialógu Ježiša s Nikodémom. Práve to bolo podľa neho častým predmetom modlitby a duchovnej meditácie zosnulého kardinála. „Áno, môžeme sa narodiť zhora, keď pochopíme, že láska Boha ku všetkým je kľúčom k pochopeniu života.“
Hlboko ľudské a duchovné slová zazneli aj pri spomienke na posledné roky života kardinála Vingt-Troisa, poznačené chorobou. V roku 2017, keď pre zdravotný stav nemohol predsedať svätej omši svätenia olejov, napísal dojemné posolstvo, v ktorom uviedol: „Naše šťastie nespočíva v tom, čo sa nám páči alebo čo robíme najlepšie, ale v tom, čo od nás očakáva Boh – tam, kde sme, v stave, v akom sa nachádzame.“
Mons. Ulrich pripomenul aj bohatý prínos zosnulého pre parížsku Cirkev – od vytvárania nových štruktúr solidarity (napr. iniciatíva „Hiver solidaire“ pre ľudí bez domova) až po duchovné a intelektuálne otvorenie Cirkvi cez Collège des Bernardins – miesto dialógu, kultúry a formácie budúcich kňazov. Kardinál veril, že úloha Cirkvi v 21. storočí nespočíva v zachovávaní tradícií ako v múzeu, ale vo vydávaní živého svedectva, ktoré môže premieňať jednotlivcov i spoločnosť.
Na záver homílie zazneli slová z jednej z posledných veľkonočných kázní kardinála Vingt-Troisa: „Prázdne hroby nič nehovoria. Je to na nás, svedkoch Krista zmŕtvychvstalého, aby sme sa pýtali: čo nám hovoria tieto prázdne hroby? Sú znakom toho, že Kristus žije. Nie toho, že sme ho stratili, ale že on si nás nachádza a vťahuje nás do spoločenstva s Bohom.“
Vo chvíli, keď sa parížska cirkev lúčila s jedným zo svojich najvýznamnejších pastierov, Eucharistia sa stala prejavom vďaky i nádeje – nádeje, že kardinál André Vingt-Trois, verný Kristovi, sa už teraz zúčastňuje na večnom spoločenstve s Pánom, ktorého miloval, ktorému slúžil a ktorého ohlasoval celým svojím životom.
Martin Jarábek – VaticanNews
