Ukrajina 21. júla (TK KBS) „Pohreb vojaka Dmytra, ktorý padol na fronte, vo mne zanechal hlbokú stopu,“ hovorí Marek Mišák, poradca pre vonkajšie vzťahy EÚ, ktorý sa spolu s delegáciou COMECE zúčastnil na oficiálnej návšteve Ukrajiny. V rozhovore opisuje silné momenty zo západnej Ukrajiny, dôležitosť podpory zo strany Cirkvi a apeluje, aby sme nezostali voči utrpeniu Ukrajincov ľahostajní.
S akými pocitmi a dojmami ste sa vrátili z Ukrajiny?
Jedným z najsilnejších momentov bol pre mňa pohreb vojaka Dmytra, ktorý zahynul na fronte a bol pochovaný na vojenskom cintoríne v Ľvove počas našej návštevy. Mal 46 rokov. Pohreby vojakov sa tu konajú takmer každý deň. Ich fotky neustále pribúdajú na stenách armádneho kostola a rady vojenského cintorína posiateho ukrajinskými vlajkami sa rozrastajú do nepredstaviteľných rozmerov. Počúvať o štatistikách ľudských strát v médiách – a naživo zakúsiť plač trúchliacej rodiny a cítiť dym horiacich sviečok pri rakve, je niečo úplne iné. Hlboko ma tiež zasiahlo stretnutie s asi 25-ročným vojakom Oleksandrom, ktorý dostal povolenie opustiť krajinu na päť dní. Cestoval sa nami a potom pokračoval do Ríma, kde chce prosiť o Božiu pomoc a ochranu, predtým ako sa má vrátiť na východný front na obranu svojej vlasti.
Aké poznatky si beriete zo stretnutí, ktoré ste na Ukrajine absolvovali?
S delegáciou COMECE sme sa stretli s predstaviteľmi Gréckokatolíckej a Rímskokatolíckej cirkvi na Ukrajine. Obe Cirkvi sa veľmi aktívne podieľajú na pomoci trpiacemu obyvateľstvu, či už materiálnou podporou, psychosociálnym doprevádzaním vojnových veteránov a ich rodinných príslušníkov, ako i samozrejme duchovnou starostlivosťou. Z rozhovorov sme sa dozvedeli, aký vážny dopad má vojna na život rodín a na pôrodnosť, ktorá sa za posledné mesiace blíži k nule. Následkom ľudských strát vo vojne a utečeneckých prúdov Ukrajina za posledné obdobie stratila viac ako 10 miliónov obyvateľov, nehovoriac o tisíckach rodín, ktoré sa kvôli vojne rozpadli.
Aká bola bezpečnostná situácia počas Vašej návštevy?
My sme sa väčšinu času nachádzali v Ľvovskej oblasti na západe Ukrajiny. Na prvý pohľad sa mohlo zdať, že život v Ľvove aj napriek vojne plynie normálne. Mladí ľudia športujú na ihriskách, kaviarne a reštaurácie nezívajú prázdnotou. Avšak takmer každá rodina na Ukrajine má aspoň jedného člena, ktorý slúži pri obrane vlasti. Po rozhovoroch s miestnymi obyvateľmi sme sa dozvedeli, že žiť „normálnym tempom“ je istý spôsob, ako nepodľahnúť neustálemu psychickému tlaku z obáv a neistôt prameniacich z vojny. Navyše Ľvov je útočiskom tisícov vnútorne vysídlených ľudí a viacerí sem prídu, aby si od vojny takpovediac trochu „oddýchli“. Rusko preto nedávno zintenzívnilo útoky dronmi a raketami aj na Ľvovskú oblasť, aby tým vytvorilo psychologický tlak na obyvateľstvo a ukázalo, že žiadne miesto na Ukrajine sa nemôže cítiť úplne v bezpečí. V mobilných telefónoch sme mali nainštalované aplikácie, ktoré by nás v prípade hroziaceho útoku varovali a vyzvali nás, aby sme vyhľadali najbližší úkryt. Počas našej návštevy k útokom nedošlo, ale nasledujúcu noc po našom návrate už Ľvovom zneli poplašné sirény.
Aký odkaz podľa Vás miestne obyvateľstvo a Cirkev na Ukrajine vysiela svetu?
Podľa mňa je najdôležitejšie nezostať voči utrpeniu našich bratov a sestier na Ukrajine ľahostajný. Keď sme s delegáciou COMECE v Ľvove navštívili arcidiecézny domov pre ľudí, ktorých domovy zničili ruské rakety, vnímali sme, aké dôležité je pre nich cítiť, že sa o ich osud niekto zaujíma. Skúsenosť návštevy na Ukrajine vo mne posilnila dojem, že vojna nemá víťazov, len porazených. Ukrajinský ľud však nebráni len svoju vlasť, aby v nej mohol opäť zavládnuť pokoj, ale tiež prináša veľkú obetu aj za nás tým, že háji naše európske hodnoty ľudskej dôstojnosti, slobody a demokracie. Pamätajme naň v modlitbe a nezabúdajme naň nielen teraz počas svojho zápasu o spravodlivý mier, ale ani potom na dlhej ceste obnovy a zmierenia.
Delegáciu COMECE tvorili Mons. Mariano Crociata (predseda), o. Manuel Barrios Prieto (generálny tajomník) a Marek Mišák (poradca pre vonkajšie vzťahy EÚ).
